Nicea 18. júla (TK KBS) Pred 1 700 rokmi, 25. júla 325, sa v meste Nicea (dnes Iznik v Turecku) skončilo prvé celocirkevné stretnutie kresťanstva, známe ako Koncil v Nicei.

Po takmer dvoch mesiacoch búrlivých diskusií, kompromisov a rozhodnutí riešil najmä spor o dátum Veľkej noci a otázky cirkevnej disciplíny. Najvýznamnejším výsledkom bolo vyhlásenie, že Ježiš Kristus nie je podriadený Bohu Otcovi, ale je s ním jednej podstaty, čo sa odráža v známej formulácii z Nicejského vyznania viery: „…jednej podstaty s Otcom…“.

Pred koncilom kresťania prežívali ťažké prenasledovanie, no po roku 313, keď cisár Konštantín zaručil náboženskú slobodu, rástla ich komunita aj vplyv. Konštantín ako vládca ríše potreboval nájsť jednotu v kresťanskej cirkvi, ktorá sa však trápila vnútornými rozpormi, napríklad medzi kňazom Arjom a biskupom Alexandrom ohľadom vzťahu Ježiša k Bohu Otcovi. Práve tento spor prinútil cisára zvolať koncil do Nicei, aby sa dosiahla jednota.

Na koncile sa zišlo asi 200 biskupov a mnoho teológov, medzi nimi aj svätý Mikuláš z Myry, ktorý sa neskôr stal jedným z najobľúbenejších svätcov. Okrem dátumu Veľkej noci a cirkevných pravidiel koncil vyhlásil kľúčový pojem „homoousios“ – teda, že Ježiš je „jednej podstaty s Otcom“. Tento výraz nepochádzal z Biblie, ale cisár Konštantín ho presadil ako symbol jednoty.

Koncil v Nicei mal veľký význam nielen pre teológiu, ale aj pre spoločnosť. Vyznanie viery, ktoré vzniklo na tomto stretnutí, formovalo kresťanskú vieru a zároveň vytvorilo základ pre sociálne angažovanie Cirkvi. Pripomína sa aj významná úloha kresťanstva pri rozvoji európskych sociálnych štátov.

Hoci na veľké jubileum koncilu zatiaľ nebola zorganizovaná celosvetová oslava, rôzne kresťanské cirkvi a predstavitelia cirkví si význam tohto míľnika pripomenuli počas tohto roka rôznymi podujatiami.

Zdroj: Kathpress, redakčne upravené