New York 18. júla (VaticanNews) Vatikánsky zástupca pri OSN v New Yorku: Boj proti chudobe musí zostať ústrednou a naliehavou prioritou medzinárodného spoločenstva. Bremeno ekologického dlhu dolieha na menej rozvinuté africké krajiny, vnútrozemské štáty a krajiny so strednými príjmami.

Cieľ spravodlivého a účinného udržateľného rozvoja, ktorý má byť naplnený v horizonte niekoľkých rokov do vypršania Agendy 2030, nebude možné dosiahnuť bez riešenia dlhového bremena, ktoré ťaží mnohé chudobné krajiny. Povedal to arcibiskup Gabriele Caccia, stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov, vo dvoch vystúpeniach na Politickom fóre na vysokej úrovni, venovanom malým ostrovným rozvojovým štátom (SIDS) a menej rozvinutým africkým krajinám, vnútrozemským štátom a štátom so strednými prijímami.

Bremeno dlhu

Mons. Caccia 15. júla zdôraznil, že „trvajúca a rozšírená realita chudoby naďalej sužuje milióny ľudí, oberá ich o materiálne dobro a podrýva dôstojnosť, ktorú im daroval Boh, pričom dusí ich integrálny ľudský rozvoj“. Preto vyzval, aby „chudoba zostala ústrednou a naliehavou prioritou medzinárodného spoločenstva“. Nejde len o ekonomickú otázku, ale o „morálny imperatív“. Tento záväzok je však podľa Mons. Cacciu oslabený suverénnym dlhom: „Nie je možné odstrániť chudobu, keď 3,4 miliardy ľudí žije v krajinách, ktoré vynakladajú viac na splácanie úrokov ako na zdravotníctvo a vzdelávanie.“ Preto Svätá stolica žiada „okamžité zníženie dlhu vrátane jeho odpustenia a reštrukturalizácie, ako aj prístup k zvýhodnenému financovaniu, najmä pre africké krajiny, najmenej rozvinuté štáty a vnútrozemské krajiny, ktorých dlh dosiahol neudržateľnú úroveň“.

Otázka ekológie

Na druhý deň, v stredu 16. júla, arcibiskup Caccia vystúpil počas debaty o malých ostrovných rozvojových štátoch a pripomenul, že „takmer 40 % z nich sa už nachádza v dlhovej tiesni alebo vo vysokom riziku zadlženia“. Vyzval na uznanie problému ekologického dlhu, „najmä medzi severom a juhom sveta“, spojeného „s obchodnými nerovnováhami, ktoré majú vplyv na životné prostredie, a s neprimeraným využívaním prírodných zdrojov niektorými krajinami“, zatiaľ čo „najchudobnejší a najzraniteľnejší, vrátane SIDS, znášajú najťažšie následky klimatických zmien“.

Za reformu globálnej dlhovej architektúry

Svätá stolica preto opätovne vyjadrila potrebu reformy globálneho systému riešenia zadlženia, ktorá by „zohľadnila zraniteľnosť malých ostrovných štátov, podporovala environmentálnu spravodlivosť a postavila do centra ľudskú dôstojnosť“. Zníženie dlhu sa môže stať príležitosťou, ak umožní týmto krajinám investovať do infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania. „Keď do naplnenia cieľov udržateľného rozvoja (SDG) zostáva už len päť rokov,“ uzavrel Mons. Caccia, „medzinárodné spoločenstvo musí konať s obnovenou naliehavosťou, aby oslobodilo malé ostrovné štáty z cyklov dlhu, prírodných katastrof a zaostávania“. A pripomenul, citujúc pápeža Leva XIV. a odvolávajúc sa na jubilejný rok, že „tento čas nás vyzýva na navrátenie a spravodlivé prerozdelenie nespravodlivo nadobudnutého bohatstva ako cestu osobného a spoločenského zmierenia“.

Preklad Martin Jarábek