Izrael 16. júla (TK KBS) Františkán Francesco Patton, odchádzajúci kustód Svätej zeme, zhodnotil svoje deväťročné pôsobenie a navrhol cestu k dosiahnutiu pokoja tvárou v tvár vojne v regióne. Zdôraznil tiež, že byť kresťanom na svätých miestach ako menšina je špecifické povolanie a misia.

Patton, ktorý má 61 rokov, opúšťa pozíciu, ktorú zastával od roku 2016. Na jeho miesto bol menovaný brat Francesco Ielpo, ktorého pápež Lev XIV. potvrdil 24. júna ako nového kustóda Svätej zeme.

V rozhovore zverejnenom 11. júla na stránke Kustódie Svätej zeme taliansky františkán vysvetlil, že v kontexte vojny medzi Izraelom a Hamasom „pokoj vyžaduje vzájomné prijatie medzi dvoma národmi, ktoré sú v konflikte desaťročia, a prekonanie ideologických výkladov dejín, geografie a dokonca aj Biblie.“

„V školách by sa malo učiť spolunažívanie namiesto ideológie, ktorá len vyvoláva strach a hnev. Žiadny z týchto dvoch národov by nemal odísť a obidva by mali vedieť spolu pokojne žiť,“ dodal.

„Ak by dokázali prekonať vzájomnú vzdialenosť, ďalšie generácie by mohli konečne vyrastať v pokoji, bez strachu a hnevu,“ zdôraznil františkánsky kňaz.

Byť kresťanom vo Svätej zemi

Patton povedal, že „vždy hovoril najmä mladým ľuďom, aby si pestovali svoju identitu ako kresťania Svätej zeme. Nemali by sa sústrediť na etnicky-politické identity, ale na hlbšiu identitu: byť spolu s nami strážcami svätých miest.“

„Sväté miesta sú základnou súčasťou ich identity. Navrhol som farárom, aby mladých ľudí tam viedli a rozprávali evanjelium priamo na miestach evanjelia. Sväté miesta patria im,“ pokračoval františkán.

Taliansky kňaz zdôraznil, že „byť kresťanom vo Svätej zemi je povolanie a misia. Ak ti Boh dovolí narodiť sa tu, volá ťa byť svetlom a soľou, práve preto, že si menšina a prostredie je náročné. A Ježiš nám pripomína, že soľ, ktorá stratí svoju chuť, je zbytočná.“

„Hlboko ma dojalo verné zotrvanie dvoch bratov v Údolí Orontu, keď tam pôsobili ISIS a Al-Káida. Zostali, lebo vedeli, že sú pastiermi, a nie nádenníkmi, podľa slov z 10. kapitoly svätého Jána. Ich ochota obetovať život nebola hypotetická, ale konkrétna vo veľmi rizikovom prostredí,“ spomínal.

„Zaujalo ma tiež, akú veľkú hodnotu majú sväté miesta pre kresťanov, ktorí ich možno navštívia iba raz za život. V Brazílii som videl ľudí, ktorí si každý mesiac odkladali peniaze až 10 či 15 rokov, len aby mohli navštíviť Nazaret, Betlehem a Svätý hrob. Alebo kresťana zo Sýrie, ktorý pri návšteve hrobu vyronil slzy dojatím,“ povedal brat.

Po zdôraznení veľkej úlohy škôl vo Svätej zemi odchádzajúci kustód vyjadril znepokojenie nad „rastom neznášanlivosti, extrémizmu a ideologickou manipuláciou náboženstva na politické účely. To ma zarmútilo a stále ma to trápi.“

Sväté miesta: Protipólom náboženského racionalizmu

Taliansky františkán zdôraznil, že sväté miesta, ako konkrétne fyzické miesta, „prinášajú vieru späť do konkrétnej, existenčnej roviny. Sú veľkou pomocou, aby sme sa vyhli odlúčenej, intelektualizovanej forme kresťanstva. Sú protiliek proti náboženskému racionalizmu a intelektualizmu.“

„Pomáhajú nám tiež lepšie pochopiť náboženskú úctu ľudí,“ vysvetlil. „Intelektuáli milujú rozumovanie, ale ľudia milujú dotyk. Radi bozkávajú kameň, cítia vôňu myrhy, vidia olivovníky v Getsemanskej záhrade, jaskyňu v Betleheme, Kalváriu a prázdny hrob.“

„Ľudová nábožnosť,“ poznamenal, „je oveľa bližšia tajomstvu vtelenia než tá profesionálnych teológov.“

Zdroj: CNA, redakčne upravené