Taliansko 15. júla (TK KBS) Pohreb Matteoa Balzana, mladého talianskeho kňaza, ktorý si nedávno vo veku 35 rokov vzal život, sa konal za prítomnosti veriacich – najmä mladých ľudí, ktorým slúžil vo farnosti v Cannobio v regióne Piemont.

Biskup Novary, Franco Giulio Brambilla, ktorý celebroval zádušnú svätú omšu, predniesol neplánovanú homíliu, ktorá bola poznačená nádejou, no zároveň veľkým úsilím, keďže bol, ako povedal, „zdrvený zármutkom.“

Pred tragickou udalosťou Balzano obnovil svoju misiu medzi mladými v oratóriu vo farnosti v Cannobio, a preto biskup Brambilla chcel osobitne osloviť práve ich: „Zasiahol ma obrovský zármutok mladých ľudí, tých istých, ktorí tu dnes stoja pred nami,“ povedal.

„Vždy si veril v nás všetkých a v každý náš sen“

Mladá žena menom Alessia prečítala list adresovaný Balzanovi v mene mladých, ktorým slúžil. „Aj v našich najťažších chvíľach si nás vždy dokázal rozosmiať, povedal niečo hlúpe alebo nás pošteklil, ako si to často robil.“

Poďakovala mu za to, že vrátil život do oratória a vážil si „každú z našich silných stránok.“ S nostalgiou vyjadrila, že od samého začiatku sa kňaz stal „základným pilierom,“ osobou, „ktorej som mohla zveriť čokoľvek, aj to najhlúpejšie, lebo pre mňa nebol len mojím kňazom, mojím spovedníkom alebo mojím ,nadriadeným‘, pre mňa si bol predovšetkým priateľom.“

Tiež pripomenula, ako boli mladí fascinovaní Balzanovými príhovormi a vyzdvihla jeho schopnosť zapojiť ich všetkých. „Vždy si veril v nás všetkých a v každý náš sen. Pomohol si nám čeliť mnohým neistotám a vyťažiť z nás to najlepšie.“

„Budeme si pamätať každý smiech, každý žart, každý spoločný deň, lebo tvojou prítomnosťou si vedel urobiť všetko výnimočné. Náš vzťah neskončil; len sa zmenil, lebo teraz budeš navždy naším ochrancom,“ uzavrela mladá žena.

Biskup Brambilla znova vyjadril nádej, že „Pán bude blízko nás vďaka láskavej spomienke na dona Mattea, ktorú každý z nás nosí v srdci a ktorá nám pomôže v kritických chvíľach života.“

Oslovujúc veriacich diecézy Novara, biskup otvorene priznal, že „nepredstaviteľná a nepochopiteľná správa o traumatickej smrti“ mladého kňaza ho nechala „šokovaného a bez slov.“

Vyjadril tiež vďaku kňazom a laikom, ktorí písali diecéze, aby vyjadrili svoju blízkosť: „Všimol som si, že práve takáto tragická udalosť nám pripomenula, čo je pravdivé, hlboko pravdivé v našich životoch: hlboké puto, ktoré nás spája v Pánovi Ježišovi,“ poznamenal.

Potom zdieľal niekoľko úvah, ktoré podľa neho vznikli z jeho „srdca rozorvaného zármutkom.“

Pomoc kňazom zotrvať na ceste

Najprv si pripomenul, keď Ježiš posielal apoštolov pripraviť Paschu, a vysvetlil, že rovnako všetci veriaci „musíme pomáhať biskupovi, rodinám kňazov, kňazom, a najmä mladým, aby nestratili kompas, ktorý ukazuje na najhlbší zmysel kňazskej misie: pripraviť Paschu, živiť sa Paschou.“

„Príprava, prestretie stola pre Paschu, je zmyslom našej celej misie, čo znamená viesť život každého človeka, každej rodiny, každého dieťaťa, dospievajúceho a mladého človeka k pochopeniu, že najťažší, ale aj najkrajší moment života je prejsť Paschou, čo znamená ,prechod‘,“ vysvetlil.

Poukázal na to, že keď prídu ťažkosti, „je dôležité pochopiť, že je niečo väčšie, čo nás posúva vpred, a tým je Pán Ježiš, ktorý s nami zomiera, sprevádza nás a dvíha nás so sebou.“ Preto povzbudil kňazov, aby „nikdy nestratili“ zmysel tejto reality.

V súvislosti s touto realitou zdôraznil, že „náš jazyk, naše spôsoby rozprávania musia budovať a odhaľovať spoločenstvo, ktoré nás spája. Len tvárou v tvár pravde života a smrti sa môže ukázať, či náš jazyk buduje a či naše skutky budujú spoločenstvo,“ dodal.

Tiež poznamenal, že po tom, čo sa stalo, pochopil, že „musíme sa učiť navzájom počúvať, hovoriť pravdu jednoduchšie, neukrývať naše najvnútornejšie utrpenia, byť otvorení jeden voči druhému transparentným spôsobom, lebo to je základná podmienka pre spoločnú prípravu na Ježišovu Paschu.“

Na konci homílie vyzval prítomných, aby „venovali väčšiu starostlivosť duši“ a prikladali menší význam materiálnym veciam: „Naše domovy sú príliš plné vecí, ale chudobné na to, čo je významné pre život,“ povedal.

„Prítomnosť dona Mattea, jeho nákazlivý duch, jeho krásna osobnosť, všetci títo ľudia prítomní dnes v týchto najsmutnejších chvíľach nám odhaľujú, že existuje hlboké puto, bez ktorého hrozí, že trpíme duchovnou anémiou,“ poznamenal.

Taliansky biskup priznal, že nevie, či jeho srdce „niekedy prestane plakať, ale viem, že odteraz a navždy nedokážem zabudnúť na dona Mattea.“

Zdroj: ACI Prensa/CNA, redakčne upravené