Castel Gandolfo 15. júla (VaticanNews) Pápež Lev XIV. slúžil svätú omšu na Stanici karabinierov v Castel Gandolfe. Vyjadril hlbokú vďačnosť za ich „ušľachtilú a náročnú službu, ktorú Zbor karabinierov poskytuje Taliansku a jeho občanom, ako aj Svätej stolici a pútnikom prichádzajúcim do Ríma – najmä v tomto jubilejnom roku.”
Drahí bratia a sestry,
evanjelium, ktoré sme práve počuli, nám odhaľuje pravý kresťanský význam týchto dvoch slov: brat a sestra. Sú to výrazy vzťahu, ktoré často opakujeme v liturgii ako pozdrav, ako znak blízkosti a lásky. Ježiš, jednorodený Boží Syn, vysvetľuje ich zmysel vo vzťahu k sebe a k svojmu Otcovi a odhaľuje pritom puto silnejšie než pokrvné, pretože zahŕňa nás všetkých a spája každého muža i ženu. Všetci sa totiž stávame Ježišovými bratmi a sestrami vtedy, keď konáme Božiu vôľu, teda keď žijeme v láske k sebe navzájom, ako Boh miloval nás.
Každý vzťah, ktorý Boh prežíva v sebe a pre nás, sa tak stáva darom: keď sa jeho jednorodený Syn stáva naším bratom, jeho Otec sa stáva naším Otcom a Duch Svätý, ktorý spája Otca a Syna, prichádza prebývať do našich sŕdc. Božia láska je taká veľká, že Ježiš si nenecháva pre seba ani svoju matku, ale v hodine kríža nám Máriu zveruje ako našu matku (porov. Jn 19, 27). Iba ten, kto žije v takejto plnej oddanosti, môže povedať: „Ktokoľvek plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12, 50). Tieto slová nám osobitne pomáhajú pochopiť, že Mária sa stáva Ježišovou matkou preto, lebo s láskou počúva Božie slovo, prijíma ho do svojho srdca a verne podľa neho žije. Preto svätý Augustín, keď komentoval tento evanjeliový úryvok, napísal: „Pre Máriu malo väčšiu hodnotu, že bola Kristovou učeníčkou, ako to, že bola jeho matkou.“ A naozaj: „Mária bola blahoslavená, lebo počúvala Božie slovo a zachovávala ho“ (Sermo 72/A, 7). Zmysel Máriinho života spočíva vo vernosti Slovu, ktoré prijala od Boha: Slovu života, ktoré nosila vo svojom lone a darovala svetu.
Drahí bratia a sestry,
nedávno sme slávili 75. výročie vyhlásenia Virgo fidelis – Panna Verná – za patrónku Zboru karabinierov. Práve z Castel Gandolfa môj ctihodný predchodca pápež Pius XII. v roku 1949 prijal tento krásny návrh Generálneho velenia Zboru. Po tragédii vojny, v období morálnej a materiálnej obnovy, sa Máriina vernosť Bohu stala modelom vernosti každého karabiniera voči vlasti a talianskemu ľudu. Táto čnosť vyjadruje oddanosť, čistotu a stálosť záväzku konať pre spoločné dobro, ktoré karabinieri chránia zabezpečovaním verejnej bezpečnosti a obhajobou práv všetkých, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ohrození.
Preto vyjadrujem hlbokú vďačnosť za ušľachtilú a náročnú službu, ktorú Zbor karabinierov poskytuje Taliansku a jeho občanom, ako aj Svätej stolici a pútnikom prichádzajúcim do Ríma – najmä v tomto jubilejnom roku.
Úcta k Virgo Fidelis (Panne Vernej) zároveň odráža heslo Zboru karabinierov „Verne po celé stáročia“ a vyjadruje zmysel pre povinnosť a obetavosť každého príslušníka Zboru, až po obetu vlastného života. Ďakujem preto prítomným civilným a vojenským autoritám za všetko, čo robíte pri plnení svojich úloh. Tvárou v tvár nespravodlivostiam, ktoré narúšajú spoločenský poriadok, nepodliehajte pokušeniu myslieť si, že zlo má posledné slovo. Osobitne v tomto čase vojen a násilia zostaňte verní svojmu sľubu: ako služobníci štátu odpovedajte na zločin silou zákona a čestnosti. Len tak si Zbor karabinierov – Benemerita, teda „Zaslúžilá“ – vždy zaslúži úctu talianskeho ľudu.
V tejto Eucharistii, keď slávime umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána, je správne a povinné spomínať na karabinierov, ktorí obetovali svoj život pri plnení služby. Ako príklad vám zverujem ctihodného Salva D’Acquista, nositeľa zlatej medaily za vojenskú statočnosť, ktorého proces blahorečenia práve prebieha. V každej vašej misii nech vás Virgo fidelis sprevádza a s láskou bdie nad každým z vás, nad vašimi rodinami i vašou prácou.
Preklad Martin Jarábek
Vila jezuitov v Castel Gandolfe
Tlačové stredisko Svätej stolice informovalo aj o histórii a mieste kaplnky. Hneď po vstupe do Vily Torlonia, na strane oproti ulici Via Ercolano, sa nachádza komplex budov, ktorý kedysi tvoril súčasť Vily jezuitov, dnes vo vlastníctve Svätej stolice, a bol daný do užívania súkromným osobám, Spoločnosti Ježišovej (jezuitom) a karabinierom v Castel Gandolfe. Zakladateľom vily bol takmer určite kardinál Emilio Valenti, v skutočnosti bol aj pôvodný palác nazývaný „krídlo kardinála“.
V roku 1667 rektor noviciátu Spoločnosti Ježišovej sv. Ondreja na hore Monte Cavallo v Ríme pravdepodobne zdedil alebo kúpil vilu v Castel Gandolfe od írskeho kolégia alebo od kardinála Valentiho, a generálny predstavený rádu páter Oliva za ňu zaplatil sumu 6000 skudov. Po kúpe sa začali práce na úpravách a obnove, ktoré sa po smrti pátra Olivu na čas prerušili, no neskôr pokračovali. Vila však zostala v majetku jezuitov len krátko, keďže čoskoro jej hrozilo odňatie.
Koncom 17. storočia sa začali práce na úprave vnútorných priestorov paláca. V rokoch 1707 – 1709, počas pôsobenia generálneho predstaveného pátra Michelangela Tamburiniho, bola postavená druhá časť paláca s prepojovacím krídlom k prvej časti. Projekt zverili Ludovicovi Rusconimu Sassimu, ktorý už predtým spolupracoval na projektoch pre kardinála Ottoboniho. V tom istom období sa začala aj výstavba kaplnky, ktorá bola dokončená len čiastočne, ale slúžila duchovným potrebám noviciátu.
V roku 1741 navštívil kaplnku pápež Benedikt XIV. a zúčastnil sa na slávnostnej svätej omši (Benedikt XIV. mal osobitný vzťah k jezuitskému domu, keďže sa zúčastnil na oslave sviatku tretieho generálneho predstaveného sv. Františka Borgiu a podľa zvyku mu pobozkal nohu – gesto, ktoré povolil generálny predstavený páter Cancellieri).
V roku 1757 začal P. Centurioni nové práce vo vile, aby dokončil palác a kaplnku. V kaplnke boli zriadené nové oltáre s príslušným zariadením, no pre jeho smrť (2. októbra toho istého roku) práce dokončil generálny vikár páter Antonio Timoni v roku 1758. Zakúpili sa drevené svietniky od rezbára Tustichelliho, bronzové kríže, ciborium od zlatníka Agricolu a všetko potrebné vybavenie na slávenie bohoslužieb.
Z tohto obdobia pochádza aj maľovaná výzdoba kaplnky, ktorú tvoria obrazy od Gaetana Sortiniho, umiestnené na hlavných oltároch kaplnky. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz Panny Márie s Dieťaťom, ktorá sa zjavuje sv. Ignácovi z Loyoly, zakladateľovi Spoločnosti Ježišovej, počas písania jeho Exercícií – Duchovných cvičení. Na bočných oltároch sú ďalšie obrazy zobrazujúce svätcov z jezuitského rádu, napríklad obraz sv. Františka Xaverského, ako krstí ľudí rôznych národov, s pozadím scény mučeníctva, ktoré podstúpil.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia
