Vatikán 14. júla (TK KBS) Správca Apoštolskej sakristie rozpráva o dojímavej scéne, ktorej bol svedkom minulý jún v Dóžovskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne. Počas súkromnej audiencie jednej rodiny sa malý syn rozbehol k pápežovi. Svätý Otec sa zohol, aby ho objal v nežnom objatí.

V dôstojnej a sústredenej atmosfére Dóžovskej sály Apoštolského paláca sa 7. júna odohralo jednoduché, no hlboko ľudské stretnutie. Pápež Lev XIV. prijal na audiencii rodinu Giovanniho Giordana, spolupracovníka kaplána Karabinierov v kasárňach „V.B. Salva D’Acquista“ v rímskej štvrti Tor di Quinto.

Medzi prítomnými bola aj jeho manželka a ich malý syn – čulý, neúnavný chlapček, prekypujúci prekvapujúcou energiou. Počas dlhého čakania ho nedokázal nikto udržať na mieste: behal z jedného konca miestnosti na druhý, bez toho, aby venoval veľkú pozornosť či dôveru okoliu. Zdalo sa, že patrí do celkom iného sveta, v ktorom je čakanie len prestávkou vyplnenou hrou.

No hneď ako sa objavil Svätý Otec, stalo sa niečo nečakané a dojímavé. Zatiaľ čo my dospelí sme zostali vážni, dojatí a azda i trochu zasiahnutí posvätnosťou chvíle, ten maličký akoby sa rozžiaril: všetko nechal tak a bez zaváhania sa rozbehol k pápežovi, aby ho spontánne a úprimne objal.

Žiadne zábrany, žiadne váhanie – len čistota detského srdca, ktoré dokáže rozpoznať, čo je pravdivé, dobré a láskavé. Pápež Lev XIV. sa usmial a s nehou opätoval to nečakané, no hlboké gesto.

Nezostáva nám iné, než nechať sa osloviť touto evanjeliovou scénou: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (porov. Mt 18, 3). Práve v takýchto chvíľach sa zdá, akoby nám Prozreteľnosť chcela niečo pošepnúť: niekedy práve ten, kto má slobodnú dušu, dokáže najviac rozpoznať krásu a otcovstvo Boha.

Prvé stretnutie malého chlapca s Petrovým nástupcom

Článok pátra Bruna Silvestriniho bude čoskoro publikovaný vo vnútornom spravodaji augustiniánskej provincie v Taliansku.

Páter Bruno Silvestrini, OSA