Vatikán 7. júla (VaticanNews) V nedeľu 6. júla sa pápež Lev XIV. prihovoril veriacim z okna Apoštolského paláca počas poludňajšej modlitby Anjel Pána.

V zamyslení nad nedeľným evanjeliom zdôraznil dôležitosť misie, ku ktorej je povolaný každý kresťan tam, kde ho Pán postavil. Svet a Cirkev – zdôraznil pápež – nepotrebujú kresťanov, ktorí svoju vieru nosia ako vonkajšiu nálepku, ale robotníkov ochotných svedčiť o Božom kráľovstve s láskou a každodennou vernosťou.

Zdroj: VaticanNews

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnešné evanjelium (Lk 10, 1 – 12.17 – 20) nám pripomína dôležitosť misie, ku ktorej sme povolaní všetci, každý podľa vlastného povolania a v konkrétnych situáciách, do ktorých nás Pán postavil.

Ježiš posiela sedemdesiatdva učeníkov (v. 1). Toto symbolické číslo naznačuje, že nádej evanjelia je určená všetkým národom: práve toto je šírka Božieho srdca, jeho hojná žatva, teda dielo, ktoré koná vo svete, aby všetky jeho deti boli zasiahnuté jeho láskou a boli zachránené.

Zároveň Ježiš hovorí: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (v. 2). Na jednej strane Boh ako rozsievač veľkodušne vyšiel do sveta siať a vložil do srdca človeka a do dejín túžbu po nekonečne, po plnom živote, po spáse, ktorá ho oslobodí. Preto je žatva hojná: Božie kráľovstvo ako semeno klíči v zemi a ženy a muži dneška, aj keď sa zdá, že sú pohltení mnohými inými vecami, očakávajú väčšiu pravdu, hľadajú plnší zmysel svojho života, túžia po spravodlivosti a nesú v sebe túžbu po večnom živote.

Na druhej strane je však málo robotníkov, ktorí by išli pracovať na pole zasiate Pánom a ktorí by boli predovšetkým schopní rozpoznať Ježišovými očami dobré zrno pripravené na žatvu (porov. Jn 4, 35 – 38). Je tu niečo veľké, čo Pán chce vykonať v našom živote a v dejinách ľudstva, ale len málokto si to uvedomuje, zastaví sa, aby prijal tento dar, zvestuje ho a prináša druhým.

Drahí bratia a sestry, Cirkev a svet nepotrebujú ľudí, ktorí si plnia náboženské povinnosti a ukazujú svoju vieru ako vonkajšiu nálepku; potrebujú robotníkov túžiacich obrábať pole misie, učeníkov zamilovaných, ktorí svedčia o Božom kráľovstve všade, kde sa nachádzajú. Možno nechýbajú „príležitostní kresťania“, ktorí občas dajú priestor nejakému dobrému náboženskému citu alebo sa zúčastnia na nejakej udalosti; ale málo je tých, ktorí sú pripravení každý deň pracovať na Božom poli, pestovať vo svojom srdci semeno evanjelia, aby ho potom prinášali do každodenného života, do rodiny, na pracoviská a miesta štúdia, do rôznych spoločenských prostredí a k tým, ktorí sú v núdzi.

Na to netreba priveľa teoretických predstáv o pastoračných pojmoch; treba predovšetkým prosiť Pána žatvy. Na prvom mieste teda stojí vzťah s Pánom, pestovanie dialógu s ním. Vtedy nás urobí svojimi robotníkmi a pošle nás na pole sveta ako svedkov svojho kráľovstva.

Prosme Pannu Máriu, ktorá veľkodušne ponúkla svoje „hľa, som služobnica“ a zapojila sa do diela spásy, aby orodovala za nás a sprevádzala nás na ceste nasledovania Pána, aby sme sa aj my mohli stať radostnými robotníkmi Božieho kráľovstva.

Preklad Martin Jarábek