Vatikán 4. júla (TK KBS) V piatok 4. júla dovŕšil 80 rokov arcikňaz pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore, kardinál Stanisław Ryłko, a tým stráca právo zúčastniť sa budúceho konkláve. V súčasnosti je 131 kardinálov voliteľov, zatiaľ čo 119 už toto právo nemá.
Stanisław Ryłko sa narodil 4. júla 1945 v Andrychówe na území vtedajšej krakovskej arcidiecézy (dnes diecéza Bielsko-Żywiec). Po štúdiu vo svojom rodnom meste vstúpil v roku 1963 do Vyššieho seminára v Krakove a následne študoval na Pápežskej teologickej fakulte v Krakove, kde v roku 1971 získal licenciát z morálnej teológie.
Pokračoval na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme (1972 – 1978), kde získal doktorát zo sociálnych vied. Za kňaza ho vysvätil 30. marca 1969 vtedajší krakovský metropolita kardinál Karol Wojtyła, ktorý mu ako pápež Ján Pavol II. neskôr udelil aj biskupskú vysviacku.
Po kňazskej vysviacke pôsobil dva roky v Poronine, neskôr prednášal na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove a od roku 1979 bol tajomníkom Komisie poľského episkopátu pre apoštolát laikov.
V roku 1987 odišiel do Ríma, kde v Pápežskej rade pre laikov zodpovedal za mládežnícku sekciu – spolupodieľal sa napríklad na organizácii Svetových dní mládeže v Santiagu de Compostela (1989) a v Čenstochovej (1991). V roku 1992 prešiel do poľskej sekcie Štátneho sekretariátu Svätej stolice, čím sa začala jeho blízka spolupráca s Jánom Pavlom II., ktorá trvala až do pápežovej smrti.
Dňa 20. decembra 1995 ho pápež vymenoval za sekretára Pápežskej rady pre laikov a titulárneho biskupa. Vysviacku prijal 6. januára 1996 z rúk pápeža v Bazilike sv. Petra. Spolusvätiteľom bol aj dnešný dekan Kardinálskeho kolégia kardinál Giovanni Battista Re. Ako biskup si zvolil heslo „Lux mea Christus“ (Kristus je moje svetlo).
Na poste sekretára úzko spolupracoval s kardinálmi Eduardom Pironiom a Jamesom Staffordom a nadviazal živý kontakt s mnohými katolíckymi hnutím a spoločenstvami po celom svete. Dňa 4. októbra 2003 ho sv. Ján Pavol II. vymenoval za predsedu tejto rady a zároveň ho povýšil na arcibiskupa.
Na konzistóriu 24. novembra 2007 ho Benedikt XVI. vymenoval za kardinála, pričom mu pridelil titulárny diakonát rímskeho kostola Najsvätejšieho Srdca Krista Kráľa. Ako arcibiskup a kardinál sa zúčastnil na mnohých významných cirkevných udalostiach vrátane synod biskupov. V marci 2013 sa zúčastnil konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka.
Dňa 1. septembra 2016 odstúpil z vedenia Rady pre laikov a 28. decembra 2016 ho František vymenoval za arcikňaza baziliky Santa Maria Maggiore. V roku 2018 prešiel z hodnosti kardinála-diakona na kardinála kňaza. V máji 2025 sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Leva XIV.
V súčasnosti je 250 kardinálov, z toho 131 voliteľov a 119 nevoliteľných. Z voliteľov vymenoval 5 Ján Pavol II., 20 Benedikt XVI. a 106 František. Medzi nevoliteľnými sú 36 kardináli Jána Pavla II., 42 Benedikta XVI. a 41 Františka.
Najstaršími kardinálmi sú – Talian Angelo Acerbi (nar. 23. 9. 1925), Argentínčan chorvátskeho pôvodu Estanislao Esteban Karlic (7. 2. 1926) a Ugandan Emmanuel Wamala (15. 12. 1926). Najmladšími sú Ukrajinec Mykola Bychok (13. 2. 1980), Talian pôsobiaci v Mongolsku Giorgio Marengo (7. 6. 1974) a Portugalčan Américo Manuel Alves Aguiar (12. 12. 1973).
Najdlhšie slúžiacim kardinálom je Michael Michai Kitbunchu z Thajska, ktorého vymenovali 2. februára 1983.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
