Bratislava 3. júla (TK KBS) Vydavateľstvo Nové mesto prináša publikáciu Počúvajme, čo Duch hovorí cirkvám. Malý sprievodca synodalitou, ktorá vznikla ako spoločné dielo českých a slovenských autorov.
Táto „príručka synodality“ prináša zrozumiteľné vysvetlenie tohto pojmu, jeho teologických koreňov i praktického uplatnenia. Obsah je usporiadaný formou otázok a odpovedí, čo umožňuje čitateľovi ľahko sa zorientovať v komplexnej téme.
Predslov ku knihe napísal kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov, ktorý ocenil jej pedagogický prístup a dôraz na duchovnú dimenziu.
Predslov kardinála Maria Grecha
Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k ohromnému nárastu publikácií na tému synodality – čo je dôkazom živého záujmu kresťanského spoločenstva o túto ekleziologickú kategóriu neoddeliteľne spojenú s pontifikátom pápeža Františka –, kniha, ktorú mám tú česť predstaviť, má originálny charakter, ktorý jej podľa môjho názoru umožní poskytovať cennú službu.
Treba vyjadriť vďaku tímu českých a slovenských odborníkov, ktorí pripravili to, čo by som si dovolil nazvať „katechizmom synodality“. Známe je, že katechizmy sa v minulosti často zostavovali vo forme otázok a odpovedí, a to z jasného pedagogického dôvodu: pomôcť veriacim vrátane tých menej vzdelaných ľahko sa zorientovať v základných otázkach viery, ako aj v tých najzložitejších. To isté platí aj tu: keďže synodalita nie je záležitosť len pre odborníkov (teológov, kánonistov, historikov atď.), ale týka sa všetkých, je nevyhnutné, aby ju všetci mohli pochopiť, zamilovať si ju a tým sa ju naučiť aj vnášať do svojho života.
Niektoré prvky tohto diela na mňa obzvlášť zapôsobili. Prvým z nich je zakorenenie vo Svätom písme, v živej Tradícii Cirkvi a v nedávnom univerzálnom magistériu, počnúc Druhým vatikánskym koncilom. Týmto spôsobom autori dokazujú, že synodalita je „tradičná“ v najhlbšom zmysle tohto slova (v tom, ktorý navrhuje koncilová konštitúcia Dei Verbum). Hoci sa tento pojem stal bežnou súčasťou cirkevného diskurzu len v nedávnej dobe, má hlboké korene v dejinách Cirkvi už od apoštolských čias. V tomto zmysle „reforma“, ktorú podporuje Svätý Otec a synodálny proces 2021 – 2024, nie je „novotou“, ale „návratom k prameňom“, tak ako sa to v dejinách Cirkvi udialo už mnoho ráz. Osobitne treba oceniť dôraz, ktorý autori kladú na zasadenie súčasného vývoja v oblasti synodality do magistéria pokoncilových pápežov. Keď sa pápež František vracia ku koncilu a jeho teológii Božieho ľudu, nanovo a originálnym spôsobom číta a rozvíja učenie svojich najbližších predchodcov – sv. Pavla VI., sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. –, čím ukazuje, že v Cirkvi neexistuje diskontinuita, ale rozvoj.
Druhým prvkom, ktorý by som chcel zdôrazniť ako generálny sekretár synody, je pozornosť venovaná Synode biskupov. Táto „malá príručka synodality“ presne sleduje jeho šesťdesiatročnú históriu a ukazuje, ako sa tento orgán, „dieťa“ Druhého vatikánskeho koncilu, postupne vyvíjal, až sa čoraz viac stával výrazom synodality ako konštitutívnej dimenzie Cirkvi.
Aj najnovšie vývojové tendencie v oblasti účasti Božieho ľudu nie sú nijakou výnimkou, ale, naopak, dokazujú, že špecifická služba biskupov sa musí vždy vykonávať v synergii so zvyškom Božieho ľudu. Práve preto bola Synoda biskupov 2023 – 2024 zaradená ako vrcholný moment synodálneho procesu, ktorý zahŕňa celú Cirkev. Keďže Synoda 2021 – 2024 sa vyznačovala rozčleneným procesom s viacerými fázami, ktorého svedectvom sú rôzne priebežne publikované dokumenty, som vďačný autorom za starostlivú rekonštrukciu tohto procesu. Pomáhajú tak veriacim nenechať sa zmiasť veľkým množstvom materiálov a rozpoznať „zlatú niť“, ktorá spája jednotlivé etapy a vedie až k vrcholnému momentu synodálneho zhromaždenia v dvoch zasadaniach.
Napokon považujem za dôležité zdôrazniť ešte jeden aspekt. Mám na mysli duchovný rozmer synodality. „Pochopiť“ synodalitu je len východiskom k tomu, aby sme ju mohli „žiť“, pretože synodalita je predovšetkým praxou, nie iba teóriou – je dynamikou, cestou, „kráčaním spoločne“, ku ktorému sú povolané všetky kresťanské komunity, veľké i malé. Práve na tomto mieste sa zakladá široká úvaha o cirkevnom rozlišovaní, ktorá je v tejto knihe obohatená aj o cenný príspevok Piera Codu, generálneho sekretára Medzinárodnej teologickej komisie a odborníka na synodu o synodalite. Cennou pridanou hodnotou tejto publikácie je aj vysvetlenie metódy „rozhovoru v Duchu“ ako konkrétneho nástroja na praktizovanie rozlišovania v diecézach i vo farnostiach. Táto kniha tak môže prispieť k realizácii synody, teda k jej prijatiu v lone Božieho ľudu.
Všetky tieto dôvody sú odporúčaním pre čo najširšie šírenie knihy Počúvajme, čo Duch hovorí cirkvám. Malý sprievodca synodalitou – diela, ktoré nielen hovorí o synodalite, ale je aj jej plodom, pretože vychádza z práce tímu pastierov, zasvätených osôb a laikov, odborníkov v teológii i v ďalších vedných disciplínach, mužov aj žien. Prajem si, aby tento prístup nasledovali aj mnohí ďalší – na osoh nielen teológie, ale celej Cirkvi!
Kniha ponúka aj konkrétne nástroje na rozlišovanie v spoločenstvách – približuje metódu rozhovoru v Duchu a dynamiku komunitného rozlišovania, ktorú predstavuje prof. Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie. Knihu si môžete zakúpiť v e-shope Vydavateľstva Nové mesto v slovenskej a českej verzii.
Zdroje: Martina Koyšová, Cyril Dunaj/VaticanNews
