Košice 30. júna (TK KBS) V sobotu 28. júna 2025 sa v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach zišli kňazi z celej arcidiecézy, aby spolu so svojimi biskupmi slávili Deň posvätenia kňazov s dôrazom na spoločné odprosenie. Slávnostnej svätej omši predsedal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Spolu s ním slávil svätú omšu aj pomocný biskup Mons. Marek Forgáč a ďalší členovia diecézneho i rehoľného kléru. Súčasťou liturgie bola odprosujúca pobožnosť, ktorá niesla jasné posolstvo pokánia, zmierenia a obnovy vernosti.
Slávnosť sa začala symbolickým gestom – hneď po vstupe do chrámu sa arcibiskup zastavil pri Jubilejnom kríži, kde predniesol kajúci žalm. Tento úvod zvýraznil duchovný rámec celej liturgie – bol to moment, ktorý otvoril priestor pre pokánie, sebareflexiu a uvedomenie si ľudskej krehkosti. V homílii arcibiskup otvorene hovoril o potrebe pomenovať aj tie stránky cirkevného života, ktoré neboli vždy dôstojným svedectvom viery. Zaznela výzva k spoločnému uznaniu hriechov a zlyhaní v dejinách Košickej arcidiecézy:
„Chceme dnes vysloviť i spoločné odprosenie za rôzne formy zlyhaní vo vernosti a vo svedectve Kristových učeníkov – tak klerikov, ako aj laikov počas celej existencie našej Košickej arcidiecézy. Tieto hriechy našej minulosti, aj keď nie sme za ne priamo a osobne zodpovední, predsa len pomenujeme a vyslovíme aj za tých, ktorí nás už predišli do večnosti. Robíme tak v intenciách svätého pápeža Jána Pavla II., ktorý nás o to ešte počas Jubilejného roka 2000 výslovne žiadal, aby každá diecéza vykonala úkon odprosenia. Nikdy totiž nie je neskoro prosiť o odpustenie, podporovať zmierenie, zjednotenie a pokoj. Toto si musíme viac pripomínať práve v našich časoch, keď svet akoby zabudol na význam a dôležitosť slov: odpusť a prepáč. Toto naše gesto pokánia má za cieľ nápravu našich vzťahov a uzdravenie zranení.“
Po homílii nasledoval liturgický akt vyznania viny, počas ktorého arcibiskup predniesol modlitbu za odpustenie hriechov spáchaných na území Košickej arcidiecézy – v rôznych obdobiach a rôznymi spôsobmi. Pripomenul oblasti, v ktorých kňazi či veriaci zlyhali, kde sa zanedbalo konanie dobra alebo kde sa vedome či nevedome spôsobila bolesť. Záver svätej omše patril adorácii Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Počas nej boli prednesené prosby o odpustenie nielen Bohu, ale aj všetkým tým, ktorým bolo v minulosti ublížené. Liturgiu zakončila výzva k duchovnej obnove:
„Nikdy viac vlažnosti a ľahostajnosti v službe evanjelia, nikdy viac tvrdosti srdca vysvätených služobníkov, nikdy viac urážok voči predstaviteľom akéhokoľvek národa, náboženstva či kultúry, nikdy viac nezdravej spolupráce so svetskou mocou, nikdy viac zneužívania, diskriminácie a útlaku tých najslabších – detí, žien, chudobných, chorých a bezbranných. Dobrotivý Bože, naplň nás svojou milosťou, aby sme vytrvali v tomto rozhodnutí, a prosíme, pomáhaj nám silou svojho Ducha Svätého, aby sme ako tvoje deti kráčali verne a vytrvalo po ceste za tvojím milovaným Synom, Ježišom Kristom.“
Na záver arcibiskup zdôraznil, že „naše gesto pokánia má za cieľ nápravu našich vzťahov a uzdravenie zranení.“ Výzva, ktorú adresoval kňazom i veriacim, znela jasne: obnova vernosti evanjeliu nie je jednorazový úkon, ale každodenná výzva, ktorú treba prijímať s pokorou, modlitbou a otvorenosťou voči Božej milosti.
TK KBS informoval Jaroslav Fabian
