Vatikán 29. júna (VaticanNews) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána pápež Lev XIV. pripomenul sviatok svätých Petra a Pavla ako prameň jednoty Cirkvi v Ríme i vo svete. Zdôraznil, že viera a spoločenstvo medzi kresťanmi sa upevňuje odpustením a vzájomnou dôverou – od rodín až po cirkevné spoločenstvá.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes slávime veľký sviatok Cirkvi v Ríme, zrodenej zo svedectva apoštolov Petra a Pavla a zúrodnenej ich krvou i krvou mnohých ďalších mučeníkov. Aj v našich časoch sú po celom svete kresťania, ktorých evanjelium robí veľkodušnými a odvážnymi – aj za cenu života. Takto existuje ekumenizmus krvi, neviditeľná a hlboká jednota medzi kresťanskými cirkvami, ktoré ešte nežijú v plnom a viditeľnom spoločenstve.

Chcem preto v tento slávnostný deň znovu potvrdiť, že moje biskupské poslanie je službou jednote a že Cirkev v Ríme je krvou svätých Petra a Pavla zaviazaná slúžiť spoločenstvu medzi všetkými cirkvami.

Kameňom, od ktorého dostal Peter aj svoje meno, je Kristus – kameň, ktorý ľudia zavrhli, ale Boh ho urobil kameňom uholným (porov. Mt 21, 42). Toto námestie a pápežské baziliky svätého Petra a svätého Pavla nám pripomínajú, ako sa toto obrátenie poradia stále uskutočňuje. Nachádzajú sa na okraji starého mesta, „za hradbami“, ako sa hovorí dodnes. To, čo sa nám dnes javí ako veľké a slávne, bolo najprv zavrhnuté a vylúčené, pretože to odporovalo svetskému zmýšľaniu.

Ten, kto nasleduje Ježiša, kráča cestou blahoslavenstiev, kde duchovná chudoba, miernosť, milosrdenstvo, hlad a smäd po spravodlivosti, úsilie o pokoj narážajú na odpor a prenasledovanie. A predsa Božia sláva žiari v jeho priateľoch a na ich ceste ich premieňa – z obrátenia na obrátenie.

Drahí bratia a sestry, pri hroboch apoštolov, ktoré sú už stáročia cieľom pútnikov, aj my objavujeme, že môžeme žiť z obrátenia na obrátenie. Nový zákon nezamlčuje chyby, protirečenia ani hriechy tých, ktorých uctievame ako najväčších apoštolov. Ich veľkosť bola totiž tvorená odpustením. Zmŕtvychvstalý ich viackrát vyhľadal, aby ich znova postavil na svoju cestu. Ježiš nikdy nevolá iba raz. Práve preto môžeme vždy dúfať – ako nám to pripomína aj jubileum.

Jednota v Cirkvi a medzi cirkvami, bratia a sestry, sa živí odpustením a vzájomnou dôverou – počnúc našimi rodinami a našimi spoločenstvami. Ak nám Ježiš dôveruje, aj my sa môžeme navzájom zveriť jeden druhému v jeho mene.

Apoštoli Peter a Pavol spolu s Pannou Máriou nech sa za nás prihovárajú, aby bola Cirkev v tomto roztrieštenom svete domom a školou spoločenstva.

Preklad Martin Jarábek