Bratislava 24. júna (TK KBS) Počas slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 27. júna prijme kňazské svätenie aj slovenský diakon, ktorého vysvätí sám pápež Lev XIV. v Ríme.

Medzi novokňazmi bude aj 26-ročný Rastislav Krempaský. V rozhovore približuje, ako sa dozvedel o tejto jedinečnej príležitosti, čo pre neho znamená táto udalosť a ako prežíval svoju cestu k povolaniu kňaza.

Zároveň odkazuje mladým, ktorí váhajú nad povolaním, i všetkým, ktorí ho podporujú svojimi modlitbami. Primície bude mať 29. júna 2025 o 10:30 v Kostole sv. Antona, opáta v Spišskej Belej.

Ako došlo k tomu, že ste získali túto možnosť?

Pápež František, nech mu Pán dá večnú slávu, túžil vysvätiť v Ríme diakonov z celého sveta za kňazov. Prial si, aby aj takto v jubilejnom roku vynikla univerzalita Cirkvi. Svoju túžbu adresoval prostredníctvom Dikastéria pre evanjelizáciu svojim biskupom, medzi ktorými bol aj náš diecézny otec biskup František, ktorý nás, svojich diakonov, o tom upovedomil. Chápal som, že ako diakon som tiež jeden z adresátov tejto pápežovej túžby, tak som sa po zvážení a porade sa s blízkymi rozhodol odpovedať na túto ponuku.

Ako ste prijali správu, že vás bude vysväcovať samotný pápež? Čo vo vás v tej chvíli prebehlo?

Potešilo ma to. Najmä fakt, že to bude pápež, s ktorým sa dohovorím, nakoľko vie po anglicky. Neskôr som si uvedomil, že to vlastne nebude vysviacka „len“ v srdci matky Cirkvi a na Božské Srdce, ale bude to sám námestník Krista, ktorý ma vysvätí. Samozrejme, keď sa vysluhujú sviatosti, je to sám Kristus, ktorý ich vysluhuje. Ale ten „obal“ je pre nás ľudí niekedy veľmi dôležitý pre pochopenie podstaty. Na druhú stranu, komu sa veľa dalo, od toho sa bude veľa požadovať. Ale nebojím sa, lebo Boh je dobrý.

Vaše svätenie sa koná počas slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Čo to pre vás znamená?

Pre mňa osobne je to stále tajomstvo, ktoré čakám, že mi Ježiš ešte lepšie vysvetlí. Na jednu stranu je to jasná symbolika: kňaz sa rodí, vychádza z Ježišovho srdca. Na druhú stranu, je to niečo, čo nás obrovsky presahuje.

S kým idete do Ríma, aký vás čaká program a príprava?

Naša „belianska flotila“ bude tvorená najbližšou rodinou, ktorej zdravotný stav dovoľoval vycestovať, duchovnými otcami vrátane pána farára, ktorý ma pred 26 rokmi pokrstil, a inými blízkymi ľuďmi. Príprava bude hlavne duchovná, aj keď nie je od veci využiť prítomnosť obchodov. Vrátiť sa bez magnetky na chladničku alebo ruženca pre blízkych by nebolo v súlade s našou slovenskou kultúrou :) Ak čas a nenáročné rady dovolia, radi si prejdeme aj niektoré pamiatky či prejdeme svätou bránou.

Ako by ste opísali vašu cestu ku kňazstvu? Bol nejaký zlomový moment?

Cesta ku kňazstvu sa začala v spovednici, keď mi po vyznaní hriechov povedal jeden kňaz slová: „Z teba by bol dobrý kňaz.“ Ako mladý chalan som si to nijak nepripúšťal, mal som predsa vysnívanú profesiu a predstavu o rodine. Semienko povolania však bolo zasiate a ono si pomaly razilo cestu. Zlomovým momentom bolo, keď som v anglickej katolíckej misionárskej komunite, kde som prežil nádherný rok medzi gymnáziom a vysokou školou, sedel na gauči, odpovedal na neprečítané správy a prišiel moment, kedy som si uvedomil, že Boh ma nebude nútiť do manželstva, ani do kňazstva, ale nechá ma rozhodnúť sa a požehná ma kam pôjdem. Veta, ktorú som toľkokrát počul, a predsa akoby som ju počul prvýkrát.

Stíšil som sa. Vyčistil som hlavu od všetkých myšlienok, upokojil som každú emóciu a čisto rozumovo som sa rozhodol, že sa chcem stať Kristovým kňazom. Nebudem tajiť, že do piatich sekúnd prišla prvá skúška. Uprostred rozčúlenia sa nad vecou som zrazu začul slová: „Naozaj mi chceš slúžiť?“ Sklopil som hlavu, pousmial sa a povedal: „Áno, chcem.“ A potom prišlo ešte milión skúšok, ale s Ježišom sme išli ďalej. Neskôr prišiel čas podať si prihlášku do seminára. Tá moja bola jedna z mála, ktorá prišla skôr, ako týždeň okolo posledného termínu. Keď sa na to celé spätne pozriem, vidím v tom celom veľké Božie riadenie. V seminári bol krásny čas, aj keď nie jednoduchý. Človek je hriešny a my máme byť svätí tak, ako je on svätý a to chce očisťovanie. Očisťovanie nechutí. Až tá čistota po tom prináša osvieženie.

Kto bol vaším najväčším vzorom na ceste viery a povolania?

Pri tejto otázke vás asi trochu sklamem. Položená otázka očakáva konkrétne meno, ale popravde, ja som nemal nikdy jeden vzor. Nemal som obľúbeného svätého, ani som nevzhliadal k nijakému človeku. Poznal som veľa ľudí s mnohými dobrými vlastnosťami. Tými som sa inšpiroval. Nechcel som byť „ako niekto“, ale vždy som chcel byť v tej-ktorej veci ako „všetci“. Hľadal som pravdu a každé nájdené zrnko pravdy som starostlivo implementoval do svojho života. Popravde, ani svätí mi neboli inšpiráciou vo svojej komplexnosti. Ak som však na nich našiel niečo pekné a pre mňa zrealizovateľné, rád som sa nechal poučiť.

Ako ste prežívali roky v seminári?

Roky v seminári boli veľmi náročné, ale Boh bol vždy väčší ako najnáročnejšia vec. Seminárske časy boli plné skúšok, ale tiež plné Božích dotykov. Bolo mnoho nepríjemných chvíľ, ale každá bola ďalšou príležitosťou, kedy Boh ukazoval svoju lásku a starostlivosť. Nikdy by som nepovedal, ako dokáže seminár zmeniť človeka. Ako v ňom môže mladý muž dozrieť. Vidieť bratov rásť vo viere, v povolaní, v mužnosti mi pomáhalo vo vlastnom raste. Seminár nezvládne každý a po posledných šiestich rokoch si to dovolím povedať nahlas. Povolanie je dar, iste, ale zdá sa mi, že je draho zaplatený. V každom prípade Boh, ktorý povoláva, je Boh verný a ktorý neopúšťa.

Máte už predstavu, kde by ste chceli pôsobiť alebo čo by ste chceli ako kňaz priniesť?

Predstavu mám a predsa nemám. Dekrét otca biskupa je jasný a teším sa. Ale predsa neviem, do čoho idem, nakoľko som ešte ako kňaz nikde neslúžil. Čo by som chcel priniesť? Tak samozrejme Ježiša. Ale či sa mi to však podarí, uvidíme až po mojom odchode.

Čo by ste odkázali mladým mužom, ktorí možno cítia povolanie, ale váhajú?

Nech sa rozhodnú! Nech sa konečne zachovajú ako skutoční muži. Nech zanechajú chlapčenskosť, ktorá hľadá svoje mužské naplnenie v počítačových hrách, vo virtuálnom svete, v koníčkoch. Svet je plný chlapcov každej vekovej kategórie. Vlastnosťou muža je preberanie zodpovednosti a to sa deje aj pri konaní rozhodnutí. Nič z toho, čo dáme Bohu, nevyjde nazmar. Ani jeden, dva či tri roky v seminári. Každý čas, ktorý dáme Bohu, hoci aj v seminári, nás len obohatí a utriedi myšlienky v hlave.

A čo by ste chceli odkázať veriacim, ktorí vás sprevádzajú modlitbami?
Bez vás by nič nebolo. Boh by ma povolal, ale ja by som sa neudržal. Ďakujem.