Bratislava 23. júna (TK KBS) Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorý sme slávili minulý týždeň, verejne oslávili cez víkend na viacerých námestiach. Prinášame spravodajstvo z viacerých miest.

Bratislava

Na Primaciálnom námestí v Bratislave bola v nedeľu 22. júna slávnostná svätá omša a procesia pri príležitosti slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

Hlavným celebrantom slávnosti bol bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko, ktorý sa veriacim prihovoril aj v homílii. Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia z Primaciálneho námestia pred Kostol sv. Jána z Mathy (Trojička) na Župnom námestí. Biskup procesiu zakončil eucharistickým požehnaním.

V homílii Mons. Haľko upozornil na predmety, ktoré sú umiestnené na námestí, kde sa slávila svätá omša. Prvým bola studňa, ktorú chráni hustá mreža, aby do nej ľudia nehádzali mince.

„Prečo je zvykom do studní a fontán hádzať mince s nejakým želaním? Podľa psychológov, hádzať mincu do vody je magický úkon. Niečoho sa treba zrieknuť, aj keď to má iracionálny rozmer. Nechávam to tam aj preto že som turista, som na ceste a potrebujem nejaký záchytný bod. Lenže niečo tomu chýba. Adresát. Ja o niečo prosím, po niečom túžim, ale koho prosím o pomoc? Nemá to adresáta, osobu, oporný bod,“ uviedol.

Odpoveď podľa otca biskupa nachádzame na inom mieste. Je ním kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho. Je na ňom zobrazený kniežací a kardinálsky klobúk, 15 pozlátených strapcov. Lev s tureckým mečom v papuli. „To sú symboly svetského a cirkevného postavenia a moci. Uprostred týchto symbolov je pelikán. Symbol Ježišovej obety. Prečo je v erbe? Aby spochybnil všetko ľudské. A ukázal, že naše prosby nie sú pod vodou. Nie sú v úkonoch, ktoré nemajú biblické ukotvenie, ale v Ježišovi Kristovi, ktorý ako pelikán sýti mláďatá svojou krvou. Ježiš nás sýti svojím telom a svojou krvou,“ zdôraznil bratislavský pomocný biskup a pokračoval: „My dnes Ježišovi odpovedáme, že nebudeme hádzať mince anonymným adresátom, ale všetko cenné dáme jemu.“

Následne Mons. Jozef Haľko objasnil význam eucharistickej procesie po uliciach Bratislavy. Budeme dnes Ježiša sprevádzať po uliciach v našom milovanom meste, ktoré sú symbolom dynamiky, života, činností dobrých, menej dobrých, aj nie dobrých. Upozornil, že pri procesii budeme viackrát stáť. „To je dôležité, zastaviť sa. Len vtedy môžeme načerpať silu od Ježiša“.

Upozornil tiež, že urobíme počas procesie aj to, čo by sme v meste nikdy neurobili. „Budeme kľačať. Čo to znamená? Uprostred života, uprostred ulice, uprostred ťažkej krízovej situácie sa vieš pokloniť Ježišovi v zmysle: Je to tvoje, nech je to pod tvojou vládou, tebe to odovzdávam. Teba prosím. Pomôž, zachráň ma. Nedaj, aby som bol nervózny na toho, kto je na mňa nervózny. Daj mi silu zastaviť sa pri tom, koho vidím v meste, že je stratený. Tých niekoľko sekúnd dôvery má v Božích očiach obrovskú hodnotu. Keď povieme: Ježiš pomyselne sa ti klaniam. Vtedy žijeme vieru uprostred života.“

TK KBS informoval Radovan Pavlík

Košice

Na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa už tradične v Dóme sv. Alžbety v Košiciach začína každoročná eucharistická procesia mestom. V centre boli pripravené štyri oltáre, pri ktorých sa veriaci zastavili na modlitbu. V sprievode, ktorý prechádzal ulicami mesta, nechýbali miništranti, folkloristi, skauti, bohoslovci, rehoľné sestry, kňazi, maltézski rytieri ani hudobníci.

Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober niesol v sprievode veriacich Najsvätejšiu sviatosť oltárnu ako verejný prejav úcty a viditeľné svedectvo viery v reálnu prítomnosť Krista.

Počas slávnosti v katedrále zaznela aj homília košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera:

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi,

Keď vstúpime do kostola a pohľad nám padne na kríž, možno si v duchu povieme: „Takto veľmi nás miloval.“ Láska, ktorá šla až na smrť. Láska, ktorá neváhala položiť život za nás.

Ale dnes, na sviatok Božieho Tela, si uvedomujeme ešte čosi hlbšie: On nás nemiloval len kedysi v minulosti. On nás miluje aj teraz. Tu. V Eucharistii.

Matka Tereza to vyjadrila jednoducho, no nádherne: „Keď sa pozeráme na kríž, vidíme, ako nás Ježiš miloval. Keď sa pozeráme na Eucharistiu, vidíme, ako nás miluje dnes.“

Eucharistia je živá láska

Bratia a sestry, Ježiš nielen zomrel z lásky – on sa rozhodol zostať. Zostať s nami – v kúsku chleba. Nie ako symbol. Nie ako spomienka. Ale ako živý Boh. Jeho prítomnosť v Eucharistii je tichá, skrytá, pokorná – taká, aká je pravá láska. Nevykrikuje, nevnucuje sa. Je tu. Trpezlivo čaká. Čaká na mňa a na teba. Čaká, aby sa nám mohol darovať celý.

Čo nám chce povedať? Keď prídeš pred Eucharistiu, Ježiš ti nehovorí: „Ukáž mi, aký si dobrý.“ Hovorí: „Dovoľ mi, aby som ťa miloval. Dovoľ mi, aby som vstúpil do tvojej biedy, prázdnoty, bolesti, strachu – a naplnil ich sebou.“

Eucharistia nie je odmena za svätosť. Je to pokrm pre pútnika. Liek pre chorého. Dar pre toho, kto túži. Nie odmena pre spravodlivých.

A aj keď ho necítime, on pôsobí. On koná. V tichu, ale mocne. Eucharistia nás mení. Keď prijímame Ježiša, neprijímame len „niečo sväté“. Prijímame samého Krista – jeho Telo, jeho Krv, jeho Srdce. A preto nás to mení.

Svätý Augustín hovorí: „Buď tým, čo prijímaš.“ Ak prijímame Kristovo Telo, máme sa stať jeho telom – v škole, v rodine, v práci, vo vzťahoch. Máme byť tichí, láskaví, trpezliví, obetaví – ako on.

Procesia je len začiatok. Dnes pôjdeme v procesii cez naše námestie. Nesieme Krista a chceme ho ukázať svetu. Ale on chce, aby sme ho niesli nielen v rukách – ale aj v srdci. Aby nás ľudia spoznali nie podľa transparentu, ale podľa toho, ako milujeme.

Bratia a sestry, dnes si pripomeňme: Na kríži Ježiš ukázal, ako veľmi nás miloval. V Eucharistii ukazuje, ako nás miluje dnes. Pristupujme k nemu s bázňou, s láskou, s dôverou – a odpovedzme mu tým, čo tak veľmi túži počuť:

„Ježišu, milujem ťa! Daj mi silu milovať, ako miluješ ty!“

TK KBS informoval Jaroslav Fabian

Rožňava

Vo štvrtok 19. júna sa slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi slávila v rožňavskej Katedrále Nanebovzatia Panny Márie za účasti slovenských i maďarských veriacich. Celebrantom svätej omše bol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik a spolu s ním koncelebrovali kňazi z obidvoch rožňavských farností.

V homílii sa dejinne vrátil do obdobia 12. – 13. storočia, kedy bola oslabená úcta k Eucharistii a Boh vzbudil v Cirkvi veľké osobnosti, ktoré prispeli k obnoveniu úcty k Oltárnej sviatosti, aj cez vznik nových rehoľných spoločenstiev, aj cez konkrétnych svätcov, ktorí sa o to zaslúžili. Osobitne spomenul svätých Františka, Dominika a Tomáša Akvinského, od ktorého pochádza aj hymnus na oslavu eucharistického Pána, ktorý spievame dodnes. Slová hymnu sú zároveň katechézou, ktorá nám ukazuje na Ježiša Krista, ktorý je skutočne prítomný vo Sviatosti oltárnej.

V tom období sa zrodila aj myšlienka eucharistických procesií, ktoré mali svoj vývoj, svoje vzostupy i oslabenia. Poznáme rôzne manifestácie, pochody, ktoré sa konajú na uliciach, námestiach a demonštrujú rôzne veci, niektoré sú oprávnené; niektoré môžu byť až útočné. Eucharistická procesia, ktorú koná Cirkev, nikomu nič neberie, nič nežiada, ale ponúka. Ponúkame Ježiša Krista, chlieb života.

Zvlášť na synodálnej ceste v roku jubilea, keď kráčame vpred ako pútnici nádeje, vieme, máme istotu, že Ježiš Kristus kráča s nami – ako hovorieval o dobrom pastierovi pápež František – na čele, v strede i na konci, aby svoj ľud viedol, povzbudzoval, dodával odvahy zaostávajúcim a dával pozor, aby sa nestratili ani tí, ktorí by chceli z pôsobenia jeho lásky a starostlivosti uniknúť. V našej dobe sme „kŕmení“ všeličím a nie raz, nie je ľahké odlíšiť zdravú stravu od otrávenej. Ježiš Kristus sa nám v Eucharistii dáva ako najzdravší pokrm.

Spomenul aj niektoré eucharistické zázraky a blahoslaveného Carla Acutisa (bude svätorečený 7. septembra 2025), ktorý veľa z nich zozbieral a vytvoril výstavu o týchto zázrakoch. Eucharistické zázraky nám dosvedčujú to, čo veríme – že vo Sviatosti oltárnej je skutočne prítomný všemohúci Boh – Ježiš Kristus.

Keď ľudský um dokázal vymyslieť postupne – od počítačov, ktoré zaberali celé miestnosti, až po rôzne miniatúrne nosiče množstva informácii..., či všemohúci Boh, ktorý stvoril rozum človeka nedokázal nájsť spôsob, aby nám bol úplne blízko v kúsku chleba, ktorý sa stáva ním samým pri svätej omši?

Všemohúci Boh pri slovách premenenia, ktoré odrieka vysvätený kňaz, Boží služobník, poslúcha kňaza a vchádza do kúska chleba, aby sme ho mohli prijímať a aby bol stále s nami v Oltárnej sviatosti. Treba nám ďakovať a modliť sa za terajších aj budúcich kňazov, aby sme mohli ich prostredníctvom vždy mať chlieb života.

Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia, ktorá vyšla z katedrály na námestie, kde boli pripravené oltáriky.

TK KBS informovala sr. Mária Červená FMA