Charkov 20. júna (TK KBS) V rozhovore pre Vatican News biskup Pavlo Hončaruk z Charkovsko-záporožskej diecézy, ktorý sa stretol s pápežom Levom XIV. počas generálnej audiencie, hovorí, že prinesie pápežovo požehnanie svojmu trpiacemu národu. Opisuje „zničené mesto, kde bombardovanie zasahuje aj detské ihriská, prehlbuje strach civilistov a bolesť vojakov“ – a napriek tomu tam „ostávajú sestry a kňazi“.
Štvrtý rok vojny
Vojna trvá už štvrtý rok a intenzita bombardovania – nielen v Charkove, ale v celej Ukrajine – narastá. „Letia balistické rakety, stovky dronov nesú výbušniny,“ opisuje biskup Pavlo Hončaruk z latinskej diecézy Charkiv-Záporožie. Biskup sa zúčastnil generálnej audiencie v stredu 18. júna, počas ktorej pápež Lev XIV. opäť spomenul utrpenie Ukrajiny.
Pápežovo požehnanie
Krátko nato mal možnosť na krátky rozhovor s pápežom počas tradičného pobozkania rúk. „Cítil som pokoj a ticho, ktoré v tomto mieste vládnu,“ hovorí biskup o stretnutí s pápežom. „Keď prišiel, už jeho samotná prítomnosť a tvár vyžarovali pokoj a mier – to bol môj prvý dojem.“
„Pozdravil som ho a požiadal o požehnanie – pre mňa, pre kňazov, sestry, diecézu a celý ukrajinský národ. A on povedal: ‚Požehnávam vás.‘ Bolo to krátke, ale zanechalo to vo mne silný, pozitívny dojem.“
Úzkosť pod bombami
Pokoj Svätopeterského námestia ostro kontrastuje s realitou, ktorú biskup opustil na Ukrajine.
„Ruská armáda bombarduje civilné domy. Ľudia často nečakajú takýto masívny útok a nestihnú sa ukryť. Blízko frontu je to veľmi nebezpečné kvôli navádzaným bombám, ktoré preniknú hlboko. Kráter po takej bombe môže byť osem metrov hlboký a tridsať metrov široký. Ak zasiahne dom, nezostane nič – ani budova, ani ľudia v nej.“
Život a smrť bok po boku
Situácia v Charkove, len 30 kilometrov od ruskej hranice, je dramatická. „Ničia sa ihriská, továrne, farmy – všetko,“ hovorí biskup.
„Celé dediny a mestá sú zrovnané so zemou. Aj Charkov je ťažko poškodený, hoci miestne úrady robia všetko pre odpratávanie škôd. Po každom výbuchu zostávajú stovky domov bez okien. V zime sú potom neobývateľné. Mnohí ľudia museli odísť. Stratili všetko.“
Rieka utrpenia
Táto rieka ľudského utrpenia, množstvo bolestných príbehov, neprestáva – naopak, zväčšuje sa.
„Cintoríny sa rozrastajú, pribúdajú ukrajinské vlajky na hroboch padlých vojakov. Bolesť je obrovská, utrpenie nekončiace. Žijeme v realite, kde život a smrť kráčajú vedľa seba – na jednej ulici môže byť výbuch, o ulicu ďalej sa hrajú deti. To je náš každodenný život.“
Biskup pripomína údaje od starostu Charkova: zo 2,7 milióna obyvateľov pred vojnou zostalo asi 500-tisíc. Pribudli k nim ešte tisíce utečencov z okolitých obcí.
Zostať s ľuďmi
Od začiatku ruskej invázie zostal rímskokatolícky biskup blízko svojho ľudu. Kňazi jeho diecézy slúžia ďalej, aj keď počet farností sa znížil.
„Niektoré obce, ako napríklad Pokrovsk, sú takmer zničené. Kostol aj kaplnka sú preč, veriaci odišli, kňaz musel opustiť miesto, pretože neustále lietajú nad hlavami nebezpečné drony. Ale vo všeobecnosti kňazi zostávajú, slúžia ľuďom – slúžia omše, modlia sa, spovedajú, navštevujú chorých a jednoducho sú prítomní.“
Zranená ľudskosť vojakov
Biskup hovorí, že za kňazmi často prichádzajú vojaci. Okrem fyzického vyčerpania a žiaľu za padlými priateľmi nesú aj rany na duši – lebo boli donútení vziať do rúk zbraň.
„Ukrajinskí vojaci bránia svoju vlasť. Z lásky k rodinám a krajine musia robiť to, čo by si nikdy dobrovoľne nevybrali – vziať niekomu život.“
„Je to ako keď padajúci hrniec s vriacou vodou chytíte rukou, aby ste ho odvrátili od iného. Ten druhý sa nepopáli – ale vy áno. Tak je to aj s našimi vojakmi – ich ľudskosť sa popáli. Chodia k nám so zraneniami duše, chcú hovoriť, byť vypočutí, cítiť oporu.“
Humanitárna pomoc v ohrození
Pomoc je stále nevyhnutná, ale jej objem výrazne klesol.
„Je jej menej,“ hovorí biskup, „a zároveň je nebezpečné skladovať zásoby v skladoch, lebo ak ich Rusi lokalizujú, zničia ich. Robia všetko pre to, aby zničili nádej, aby ľudí zlomili. No v tom všetkom je Cirkev prítomná: kňazi, sestry, dobrovoľníci.“
Okrem organizácií ako Caritas fungujú aj menšie farské skupiny, ktoré sú veľmi efektívne.
„Cirkev žije. Pretože Cirkev sú ľudia – nielen kňazi. Cirkev sme všetci pokrstení. A dnes na Ukrajine Cirkev stojí pri ľuďoch. Je v našich vojakoch, v dobrovoľníkoch, v lekároch, na uliciach, v nemocniciach, vo farnostiach.“
Podpora pre kňazov s ťažkým bremenom
Úlohou biskupa je starať sa o svojich kňazov. Aj v extrémnych podmienkach ostáva táto starosť prioritou.
„Kňazi sú moji najbližší spolupracovníci. Poznajú ľudí, plačú s nimi, nesú ich bolesť. Samotní kňazi čelí mnohému, často bez možnosti sa niekomu zveriť.“ „Mojou úlohou je byť im nablízku, navštevovať ich, modliť sa s nimi. Poskytujeme aj formáciu, aby lepšie chápali, čo sa deje s telom a psychikou počas vojny.“ „Keď kňaz rozumie, čo sa deje v ňom i v druhých, dokáže to uniesť. Najviac človeka zlomí, ak utečie pred problémom, ktorému nerozumie.“
Cena života a slobody
Biskup Hončaruk, bývalý vojenský kaplán, je zvyknutý hovoriť s vojakmi. Vďačí Bohu za nich. Spomína si, ako videl ich unavené tváre a počul ich príbehy – a potom prichádza zlom. „A zrazu povedia: ‚Ak nie ja, tak kto?‘ Tá veta v sebe nesie všetko – aj vedomie, že môžu zomrieť, ako mnohí ich kamaráti.“
„Nepýtam sa: ‚Kde je tvoj spolubojovník?‘ Možno už nie je. Prosia len o modlitbu – a ja sa modlím. Nepýtam sa, či za živého alebo mŕtveho. Lebo to veľmi bolí. Je to hlboká rana.“
Stopy Božej lásky
„Naši vojaci sú silní ľudia,“ hovorí biskup, „lebo ich obeta ich posilňuje. Obetujú aj svoj vnútorný pokoj. Boh nestvoril človeka, aby zabíjal. A keď človek vezme život inému, zostáva v ňom stopa. To je cena nášho života a našej slobody. Preto si vojakov ctíme, modlíme sa za nich, za väzňov, za pozostalých – toľko rodín, toľko detí, toľko sirôt.“
Spomína, ako videl videá z ukrajinských maturít, kde dievčatá tancujú valčík v uniformách svojich padlých otcov.
„Je to dojímavé. Svedčí to o obrovskej bolesti. No aj v tomto všetkom vidíme stopy Božej lásky, jeho prítomnosť, jeho dobrotu – a kráčame ďalej.“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené