Vatikán 20. júna (VaticanNews) Svätý Otec Lev XIV. sa v stredu večer stretol s účastníkmi podujatia Nadácie Domenica Bartolucciho pri 500. výročí narodenia Giovanniho Pierluigiho da Palestrina: jeho skladby „úzko spájajú hudbu a liturgiu“ a dávajú „modlitbe nežnejší výraz, podporujúc jednotu“.
Polyfónia – skladateľský štýl, ktorý predpokladá súzvuk viacerých hlasov naraz – „je hudobnou formou, ktorá má hlboký význam pre modlitbu a pre kresťanský život“. Zdôraznil to pápež Lev XIV. vo svojom príhovore účastníkom podujatia, ktoré zorganizovala Nadácia Domenica Bartolucciho pri príležitosti 500. výročia narodenia Giovanniho Pierluigiho da Palestrina, veľkého skladateľa sakrálnej polyfónnej hudby 16. storočia a riaditeľa inštitúcií ako Pápežská hudobná kaplnka „Sixtinska“, Piova lateránska kaplnka a Libertínska kaplnka.
Svoj príhovor predniesol Svätý Otec v Kráľovskej sále Apoštolského paláca a zdôraznil v ňom význam polyfónie ako hudobnej formy, ktorá má moc preniknúť liturgickým textom do sŕdc veriacich. Zároveň vzdal hold postave a dielu Palestrinu. „Po vypočutí týchto anjelských hlasov by bolo azda lepšie už nehovoriť a zostať ponorení do tejto krásnej skúsenosti,“ zažartoval pápež po tom, čo si vypočul zbor Nadácie, ktorý zaspieval Palestrinovu Missa Papae Marcelli. Podujatie, ktoré pripravila Nadácia, zahŕňalo koncert 15. júna a oficiálnu filatelistickú emisiu v spolupráci s Vatikánskou poštou, sprevádzanú vydaním CD. Jeho prvý výtlačok odovzdal pápežovi čestný prezident organizácie, kardinál Dominique Mamberti.
Polyfónia – jednota v rozmanitosti
Polyfónia si kladie za cieľ „vhodnou melódiou obliecť posvätný text“, aby sa mohol „lepšie dostať k porozumeniu veriacich“, vysvetlil pápež. Robí to tak, že „zveruje slová viacerým hlasom, ktoré ich opakujú každé svojím spôsobom, originálne, s melodickými a harmonickými pohybmi, ktoré sú rozličné a zároveň sa dopĺňajú“. Všetko sa následne zharmonizuje „vďaka zručnosti skladateľa, ktorý melódie rozvíja a prepletá – vysvetlil pápež – pri zachovaní pravidiel kontrapunktu, pričom ich robí ozvenou jedných druhých, niekedy vytvára aj disonancie, ktoré potom nachádzajú rozriešenie v nových akordoch“.
Podľa pápeža Leva XIV. počúvanie takejto hudby pomáha nadviazať vzťah s Bohom.
Účinok tejto dynamickej jednoty v rozmanitosti – ktorá je obrazom nášho spoločného putovania vo viere pod vedením Ducha Svätého – spočíva v tom, že pomáha poslucháčom preniknúť stále hlbšie do tajomstva vyjadreného slovami, a ak je to vhodné, odpovedať responzóriom alebo striedavým spevom.
Prínos Giovanniho Pierluigiho da Palestrina
Pápež zdôraznil, že „vďaka bohatstvu formy a obsahu“ rímska polyfónna tradícia – rozvíjaná od 16. do 17. storočia a úzko spätá s Palestrinovou postavou – zanechala „nesmierne dedičstvo umenia a duchovnosti“.
Aj dnes zostáva „v hudobnej oblasti referenčným bodom, ku ktorému sa možno vracať – hoci s nevyhnutnými úpravami – pri skladaní sakrálnej a liturgickej hudby“, aby sa umožnila plná účasť veriacich „s hlbokým zapojením hlasu, mysle a srdca“. Svätý Otec uviedol, že Missa Papae Marcelli od Palestrinu je „ukážkovým príkladom“ tohto žánru. Podľa Svätého Otca Leva XIV. je tento skladateľ „v dejinách Cirkvi jedným z tých, ktorí najviac prispeli k rozvoju sakrálnej hudby, na ‚Božiu slávu a na posvätenie i budovanie veriacich‘ v delikátnom, no zároveň nadšene tvorivom období protireformácie“.
Jeho skladby – slávnostné a strohé, inšpirované gregoriánskym spevom – úzko spájajú hudbu a liturgiu, „či už tým, že dávajú modlitbe nežnejší výraz a podporujú jednotu, alebo tým, že obradom dodávajú väčšiu slávnosť“. Pápež si tiež pripomenul skladby a prínos k sakrálnej hudbe zo strany kardinála Domenica Bartolucciho – „vynikajúceho skladateľa a takmer päťdesiat rokov riaditeľa Pápežskej hudobnej kaplnky ‘Sixtinskej’“, ktorý zomrel v roku 2013 a po ktorom nesie meno príslušná nadácia.
Isabella H. de Carvalho – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek
