Vatikán 17. júna (TK KBS) Pápež Lev XIV. nadväzuje na dedičstvo pápeža Františka nielen v oblasti viery a spoločenského nasadenia, ale aj svojím zmyslom pre humor, ktorý používa ako nástroj budovania mostov, odľahčenia napätia a prehĺbenia ľudskej blízkosti.

Už počas prvého stretnutia so zamestnancami Rímskej kúrie si získal prítomných žartom: „Pápeži prichádzajú a odchádzajú, ale kúria zostáva.“ Sála vybuchla smiechom. Podobný tón zvolil aj na audiencii s novinármi, keď poznamenal: „Ak na konci stále nezaspíte a budete tlieskať – ďakujem veľmi pekne!“

Jeho spontánnosť si získala aj futbalových fanúšikov. Keď prijal hráčov SSC Neapol po zisku titulu, zavtipkoval: „Nechcú tlieskať, lebo vraj som fanúšikom Ríma... Ale nie všetko, čo si v tlači prečítate, je pravda.“ Pre pápeža humor nie je iba osobnostnou črtou – vníma ho ako kresťanský postoj. Na Platforme X napísal: „Jednotu môžeme budovať aj s veľkou dávkou humoru – ako nás učil pápež František.“

Jeho predchodca František často pripomínal, že humor je Boží dar. V roku 2023 privítal vo Vatikáne stovku svetových komikov a zdôraznil, že humor má schopnosť liečiť a spájať, bez toho, aby urážal. „Smiech nikdy nesmie byť namierený proti niekomu, ale má byť inkluzívny a empatický,“ povedal.

Túto schopnosť humoru prelamovať bariéry Cirkev pozná už stáročia. Tradičný „veľkonočný smiech“ počas liturgie či Ježišove podobenstvá plné jemnej irónie a prekvapivých obrazov – to všetko ukazuje, že smiech do viery patrí. Ako poznamenal pápežský almužník kardinál Konrad Krajewski po smrti Františka: „Chýba mi jeho úsmev. Jeho vtipy. Jeho jednoduché rady, ktoré vydržia celý život.“

Cirkev sa možno často spája s vážnosťou a kadidlom, no ako ukazujú pápeži ako František, Lev XIV., či Ján XXIII. a Ján Pavol II., humor môže byť aj prejavom viery, nádeje a otvorenosti voči svetu.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené