Vatikán 16. júna (TK KBS) Uplynulo šesť mesiacov od chvíle, keď pápež František počas slávnosti Narodenia Pána 2024 vyzval medzinárodné spoločenstvo na konkrétny skutok milosrdenstva – odpustenie globálnych dlhov najchudobnejším krajinám. Výzva zaznela niekoľko hodín po otvorení Svätej brány v Bazilike sv. Petra, ktorým sa začalo jubileum zamerané na nádej, zmierenie a súcit.

„Nech je jubileum príležitosťou na odpustenie dlhov, najmä tých, ktoré postihujú najchudobnejšie krajiny,“ povedal Svätý Otec 25. decembra 2024 vo svojom vianočnom posolstve Urbi et Orbi.

Po polroku však zatiaľ nenastali žiadne konkrétne kroky smerom k naplneniu tejto výzvy. Medzinárodné inštitúcie, ako aj katolícke humanitárne organizácie, upozorňujú na pretrvávajúcu a zhoršujúcu sa situáciu v najchudobnejších regiónoch sveta.

Svetová banka v júni uviedla, že rozvojové ekonomiky čelia „trojitej hrozbe“: vysokému dlhu, spomaleniu rastu a rastúcej neistote. „Tento rok 60 % týchto krajín zaznamená slabší rast. Očakávame, že tempo rastu dosiahne len 3,8 %,“ povedal Ayhan Kose zo Svetovej banky. Dodal, že ide o nedostatočný rast na naplnenie globálnych cieľov udržateľného rozvoja.

Podľa údajov OSN zahraničný dlh v 17 rozvojových krajinách presahuje 20 % ich ročných verejných príjmov – ide o rekordne vysokú záťaž. Okrem toho humanitárna situácia vo svete naďalej eskaluje. Počet ľudí vysídlených v dôsledku vojnových konfliktov, klimatických zmien a chudoby prekročil hranicu 120 miliónov.

Na problém upozorňuje aj Caritas Europa, podľa ktorej viac ako 93 miliónov obyvateľov Európy čelí riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Cirkev a jej inštitúcie preto neprestávajú apelovať na solidaritu, systémové riešenia a medzinárodnú zodpovednosť.

Výzva pápeža Františka zostáva aktuálna a naliehavá – pred svetom stojí otázka, či jubilejný rok prinesie nielen duchovnú obnovu, ale aj konkrétny prejav milosrdenstva voči najzraniteľnejším.

Zdroj: Rome Reports, redakčne upravené