Vatikán 15. júna (VaticanNews) Jubilejné katechetické stretnutie, ktoré sa konalo v sobotu 14. júna 2025 v Ríme, nadviazalo na sériu katechéz pápeža Františka o teologálnej čnosti nádeje.
Tentoraz bol do popredia postavený svätý Irenej z Lyonu ako svedok jednoty a most medzi Východom a Západom. Jeho život a učenie ukazujú, že dúfať znamená spájať – ľudí, kultúry i protiklady – a kráčať cestou lásky a spoločenstva v rozdelenom svete.
Jubilejná audiencia, sobota 14. júna 2025
Katechéza Dúfať znamená spájať. Irenej z Lyonu
1 Jn 2, 24 – 25
„Čo ste počuli od začiatku, nech ostáva vo vás. Ak vo vás ostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi a v Otcovi. A sľub, ktorý nám dal, je večný život.“
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pokoj s vami!
Drahí bratia a sestry,
dnes ráno opätovne začíname zvláštne jubilejné stretnutia, ktoré pápež František začal v januári tohto roka, pričom pri každej príležitosti predstavil jeden konkrétny rozmer teologálnej čnosti nádeje a jednu duchovnú osobnosť, ktorá ju stelesňovala. Pokračujme teda v tejto začatej ceste ako pútnici nádeje!
Zhromažďuje nás nádej, ktorú odovzdali apoštoli už od samého začiatku. Apoštoli v Ježišovi videli, ako sa zem spája s nebom: očami, ušami i rukami sa dotýkali Slova života. Jubileum je bránou otvorenou do tohto tajomstva. Jubilejný rok radikálnym spôsobom spája Boží svet s naším. Pozýva nás brať vážne to, čo sa denne modlíme: „Ako v nebi, tak i na zemi.“ Toto je naša nádej. A práve tento rozmer chceme dnes prehĺbiť: dúfať znamená spájať.
Jeden z najväčších kresťanských teológov, biskup Irenej z Lyonu, nám pomáha spoznať, aká krásna a aktuálna je táto nádej. Irenej sa narodil v Malej Ázii a formoval sa medzi tými, ktorí priamo poznali apoštolov. Neskôr prišiel do Európy, pretože v Lyone už vznikla kresťanská komunita pochádzajúca z jeho rodného kraja. Ako dobre nám padne pripomenúť si to tu, v Ríme, v Európe! Evanjelium bolo na tento kontinent prinesené zvonka. A aj dnes sú migrantské komunity živou prítomnosťou, ktorá oživuje vieru v krajinách, ktoré ich prijímajú. Evanjelium prichádza zvonka. Irenej spája Východ a Západ. Už len to je znakom nádeje, pretože nám pripomína, ako sa národy neprestávajú navzájom obohacovať.
Irenej nám však zanechal ešte cennejší poklad. Náukové rozpory, s ktorými sa stretol v kresťanskej obci, vnútorné konflikty i vonkajšie prenasledovania ho neodradili. Naopak, v roztrieštenom svete sa naučil lepšie premýšľať a stále hlbšie upriamoval pozornosť na Ježiša. Stal sa oslavovateľom jeho osoby – ba jeho tela. Uvedomil si totiž, že v ňom sa to, čo sa nám javí ako protiklady, spája v jednote. Ježiš nie je múr, ktorý rozdeľuje, ale brána, ktorá spája. Treba v ňom zostať a rozlišovať skutočnosť od ideológií.
Drahí bratia a sestry, aj dnes sa myšlienky môžu zblázniť a slová môžu zabíjať. Telo je však tým, z čoho sme všetci utvorení; je tým, čo nás spája so zemou a s ostatnými stvoreniami. Telo Ježiša treba prijímať a kontemplovať v každom bratovi a sestre, v každom stvorení. Počúvajme výkrik tela, nechajme sa osloviť bolesťou iných. Prikázanie, ktoré sme dostali od začiatku, je prikázanie vzájomnej lásky. Je vpísané do nášho tela skôr než do akéhokoľvek zákona.
Irenej, učiteľ jednoty, nás učí neprotiviť sa, ale spájať. Skutočná múdrosť nespočíva v rozdeľovaní, ale v spájaní. Rozlišovanie je užitočné, ale deliť – nikdy. Ježiš je večný život medzi nami: on zjednocuje protiklady a robí spoločenstvo možným.
Sme pútnikmi nádeje, pretože medzi ľuďmi, národmi a stvoreniami je potrebné, aby sa niekto rozhodol urobiť krok smerom k spoločenstvu. Iní ho budú nasledovať. Tak ako Irenej v Lyone v 2. storočí, aj my sa dnes v našich mestách vráťme k budovaniu mostov tam, kde dnes stoja múry. Otvorme brány, spájajme svety – a nádej bude žiť.
Preklad Martin Jarábek
