Bratislava 13. júna (TK KBS) Uplynulo 40 rokov od súdneho procesu s Alojzom Gabajom, Branislavom Borovským a Tomášom Koncom, trojicou mladých mužov, ktorí boli v roku 1985 odsúdení za pašovanie náboženskej literatúry. Ich príbeh zaznel v relácii U Nikodéma na TV LUX, v diskusii s bratislavským pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom a všetkými troma účastníkmi kauzy.
Zadržaní za šírenie viery
Dňa 12. decembra 1983 boli Gabaj, Borovský a Konc zadržaní pri poľských hraniciach pri Mníšku nad Popradom. Prevzali tri batohy plné magnetofónových kaziet, svätých obrázkov a náboženskej literatúry, ktorú dovážali už po jedenásty raz.
O necelé dva roky neskôr, 13. júna 1985, ich Mestský súd v Bratislave nespravodlivo odsúdil: Alojza Gabaja a Branislava Borovského na 14 mesiacov väzenia, Tomáša Konca na 12 mesiacov. Rozsudok vyvolal protesty nielen doma, ale aj v zahraničí – ozval sa prezident USA i viaceré veľvyslanectvá.
Doba cenzúry a odporu
V polovici 80. rokov totalitný režim udržiaval prísnu kontrolu nad informáciami. Náboženská literatúra bola prísne cenzurovaná – povolené boli len Katolícke noviny a Duchovný pastier, pod dohľadom štátu. Ostatné knihy boli likvidované, prípadne skončili v špeciálnych fondoch Univerzitnej knižnice.
Napriek tomu rástla túžba po duchovnom slove, čo viedlo k dvom formám šírenia: domácej produkcii (samizdat) a dovozu literatúry zo zahraničia – najmä z Mníchova (zásluhou Antona Hlinku) a Ríma.
Mladí muži z kapucínskeho spoločenstva
Trojica zadržaných patrila ku kapucínskemu spoločenstvu, inšpirovanému pátrom Sebastiánom Jaďuďom. Literatúru donášali cez poľské hranice podľa premysleného systému.
Branislav Borovský bol najmladší, študent chemicko-technologickej fakulty. Alojz Gabaj, 23-ročný robotník, sa k skupine pridal cez známych z kostola. Tomáš Konc, študent strojníckej fakulty, práve začínal tajný noviciát v kapucínskom ráde.
S odvahou a bez strachu
Ich motiváciou bola túžba pomáhať. Borovský začal už ako 18-ročný, keď preniesol literatúru približne jedenásťkrát. Gabaj spomína, že radosť z pomoci bola silnejšia než strach. Konc sa zo strachu oslobodil dôverou v Boha – chcel urobiť niečo krásne.
Zatknutie, výsluchy a väzenie
Zadržaní boli počas silného sneženia – poľskí pohraničiari ich vystopovali podľa stôp v snehu. Nasledovali tvrdé výsluchy: svetlá do očí, bitky, psychologický nátlak. Alojz Gabaj mlčal a bol preto najviac bitý. Borovský prirovnal situáciu k filmu z 50. rokov.
Tomáš Konc zažil šok z brutality a vulgarizmov. Vyšetrovatelia používali taktiku „medu a biča“, a v celách boli nasadení špeciálne školení agenti, tzv. „celoví“.
Svetlé momenty za mrežami
Aj v týchto ťažkých podmienkach sa objavovali záblesky nádeje. Borovský spomína na Vianoce v Poľsku, keď si s vojakmi lámali oblátky. Gabaj cítil silu modlitby a podporu veriacich. Konc si uchoval spomienku na obrázok Čenstochovskej Madony s nápisom „Jestem, czuwam, pamietam“ a na prijatie Eucharistie vo väzení.
Odsúdenie a život po ňom
Po štyroch mesiacoch v poľskom väzení boli prevezení do Československa. Pôvodné tresty (18 a 16 mesiacov) im odvolací súd znížil. Gabaj si trest odpykával v ženskej väznici v Mlynskej doline ako údržbár.
Borovský bol vo väzniciach v Brne a Nitre, neskôr podmienečne prepustený – ale pod neustálym dohľadom ŠtB. Konc sa rozhodol pre kňazstvo až po páde komunizmu – bol vysvätený tri roky po revolúcii.
Ich odkaz pre dnešok
Mons. Haľko zdôraznil, že Božie slovo je stále aktuálne – potrebné je oň zápasiť s rovnakým zápalom ako kedysi. Nadšenie, ktoré viedlo mladých mužov k odvahe, je dnes často nahradené apatiou.
Branislav Borovský upozornil na nebezpečenstvo moderných „izmov“, ktoré útočia na rodinu. Alojz Gabaj vyzýva, aby sme sa nebáli byť sami sebou a vrátili do spoločnosti nadšenie, úctu, pravdu a spravodlivosť.
Tomáš Konc dodáva, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou – treba si ich chrániť, no predovšetkým si pestovať osobný vzťah s Bohom.
Zdroj: TV LUX, redakčne upravené
