Vatikán 12. júna (VaticanNews) Pri stretnutí s kňazmi a diakonmi Rímskej diecézy 12. júna 2025 Svätý Otec Lev XIV. vyzdvihol tri piliere kňazského života: jednotu a bratstvo, osobnú dôveryhodnosť a evanjeliový pohľad na výzvy súčasnosti. Vyzval duchovenstvo, aby bolo blízko Božiemu ľudu i sebe navzájom a aby sa nebálo svedčiť o Kristovi v zložitých podmienkach dnešného sveta.
Príhovor Svätého Otca Duchovenstvu Rímskej diecézy, 12. júna 2025
Chcel by som požiadať o veľký potlesk pre všetkých vás, ktorí ste tu, a pre všetkých kňazov a diakonov Ríma!
Drahí kňazi a diakoni, ktorí vykonávate svoju službu v Rímskej diecéze, drahí seminaristi, všetkých vás srdečne a priateľsky pozdravujem!
Ďakujem kardinálovi vikárovi za slová pozdravu a za predstavenie, v ktorom trochu priblížil vašu prítomnosť v tomto meste. Túžil som sa s vami stretnúť, aby som vás osobne spoznal a začal s vami kráčať. Ďakujem vám za váš život obetovaný v službe Božiemu kráľovstvu, za vašu každodennú námahu, za veľkú štedrosť pri vykonávaní služby, za všetko, čo prežívate v tichosti, čo neraz sprevádza utrpenie alebo nepochopenie. Plníte rozličné úlohy, ale všetci ste vzácni v Božích očiach a pri uskutočňovaní jeho plánu.
Rímska diecéza predsedá v láske a v spoločenstve a túto misiu môže plniť vďaka každému z vás – vo zväzku milosti s biskupom a v plodnej spoluzodpovednosti s celým Božím ľudom. Naša diecéza je naozaj výnimočná, pretože mnohí kňazi prichádzajú z rôznych častí sveta, najmä za účelom štúdia. To znamená, že aj pastoračný život – myslím predovšetkým na farnosti – je poznačený touto univerzálnosťou a vzájomným prijatím, ktoré z toho vyplýva.
Práve z tohto univerzálneho pohľadu, ktorý Rím ponúka, sa s vami chcem úprimne podeliť o niekoľko úvah.
Prvá poznámka, ktorá mi osobitne leží na srdci, sa týka jednoty a spoločenstva. V takzvanej „veľkňazskej“ modlitbe, ako vieme, Ježiš prosil Otca, aby všetci jeho boli jedno (porov. Jn 17, 20 – 23). Pán dobre vie, že len v jednote s ním a medzi sebou môžeme prinášať ovocie a vydávať svetu dôveryhodné svedectvo. Kňazské spoločenstvo tu v Ríme podporuje skutočnosť, že sa podľa dávnej tradície zvyčajne býva spolu – na farách, v kolégiách či iných komunitách. Kňaz je povolaný byť človekom spoločenstva, lebo ho sám prežíva a neustále udržiava. Vieme, že dnes toto spoločenstvo ohrozuje kultúrna klíma, ktorá podporuje izoláciu a sebestačnosť. Nikto z nás nie je imúnny voči týmto nástrahám, ktoré oslabujú našu duchovnú pevnosť a silu našej služby.
Musíme však byť bdelí, pretože okrem kultúrneho kontextu naráža spoločenstvo a bratstvo medzi nami aj na niektoré „vnútorné“ prekážky – týkajúce sa života Cirkvi v diecéze, vzťahov medzi nami, ako aj toho, čo nosíme v srdci, najmä pocitu únavy, ktorý prichádza, keď sme prežili osobitné ťažkosti, necítili sa pochopení a vypočutí, alebo z iných dôvodov. Chcel by som vám pomôcť, kráčať s vami, aby každý z vás znova nadobudol pokoj vo svojej službe; práve preto vás prosím o nové nadšenie pre kňazské bratstvo, ktoré má korene v pevnom duchovnom živote, v stretnutí s Pánom a v počúvaní jeho slova. Živení týmto prameňom dokážeme žiť priateľské vzťahy, predchádzať sa v úcte (porov. Rim 12, 10), cítime potrebu druhého, aby sme rástli a živili rovnaké cirkevné úsilie.
Spoločenstvo sa má prejavovať aj v záväzku voči tejto diecéze – s rozličnými charizmami, rôznym vzdelaním a službami, ale spoločné musí byť úsilie o jej podporu. Všetkých vás žiadam, aby ste venovali pozornosť pastoračnej ceste tejto cirkvi, ktorá je miestna, no vzhľadom na toho, kto ju vedie, aj univerzálna. Kráčať spolu je vždy zárukou vernosti evanjeliu – spoločne a v harmónii, s túžbou obohatiť Cirkev vlastnou charizmou, ale s vedomím, že sme jedným telom, ktorého hlavou je Kristus.
Druhá poznámka, ktorú vám chcem zveriť, sa týka príkladného života. Pri príležitosti kňazských vysviacok 31. mája som v homílii zdôraznil dôležitosť transparentnosti života na základe slov svätého Pavla, ktorý starším v Efeze hovorí: „Vy viete, ako som žil medzi vami.“ (Sk 20, 18) Žiadam vás o to srdcom otca a pastiera: usilujme sa všetci byť dôveryhodní a príkladní kňazi! Sme si vedomí hraníc našej ľudskej prirodzenosti a Pán nás pozná do hĺbky, ale dostali sme mimoriadnu milosť, bol nám zverený vzácny poklad, ktorého sme služobníkmi. A od služobníka sa žiada vernosť. Nikto z nás nie je imúnny voči lákadlám tohto sveta a mesto so svojimi nespočetnými ponukami nás môže vzďaľovať od túžby po svätosti, zvádzať nás na úroveň, kde sa strácajú hlboké hodnoty kňazskej identity. Nechajte sa znova uchvátiť Pánovým povolaním, aby ste znovu prežívali lásku prvého povolania – tú, ktorá vás viedla k radikálnym rozhodnutiam a odvážnym zrieknutiam. Ak sa spolu budeme usilovať byť príkladní v pokornom živote, potom budeme môcť prejaviť obnovujúcu silu evanjelia pre každého človeka.
Posledná poznámka, ktorú vám chcem zveriť, sa týka pohľadu na výzvy našej doby v prorockom duchu. Znepokojuje a zraňuje nás všetko, čo sa každý deň deje vo svete: bolí nás násilie, ktoré prináša smrť, oslovujú nás nerovnosti, chudoba, mnohé formy sociálneho vylúčenia, rozšírené utrpenie, ktoré nadobúda podobu trápenia, čo už neobchádza nikoho. A tieto skutočnosti sa nedejú len ďaleko od nás, ale týkajú sa aj nášho mesta Rím – poznačeného rôznymi formami chudoby a závažnými problémami, ako je kríza bývania. Mesto, v ktorom – ako poznamenal pápež František – ku „veľkej kráse“ a umeleckému pôvabu musí patriť aj „obyčajná dôstojnosť a bežná funkčnosť na miestach a v situáciách každodenného života. Lebo mesto, ktoré je viac obývateľné pre svojich obyvateľov, je zároveň pohostinnejšie pre všetkých“ (Homília pri vešperách s Te Deum, 31. decembra 2023).
Pán si vybral práve nás pre túto dobu plnú výziev, ktoré sa nám niekedy zdajú byť väčšie než naše sily. Sme povolaní prijať tieto výzvy, evanjeliovo ich vykladať a prežívať ako príležitosti na svedectvo. Neutekajme pred nimi! Pastoračné úsilie – rovnako ako štúdium – nech sa pre všetkých stane školou, v ktorej sa učíme budovať Božie kráľovstvo v dnešnej zložitej a podnetnej histórii. V poslednom období sme mali príklad svätých kňazov, ktorí vedeli spojiť zanietenosť pre dejiny s ohlasovaním evanjelia – ako don Primo Mazzolari a don Lorenzo Milani, proroci pokoja a spravodlivosti. A tu v Ríme sme mali dona Luigiho Di Liegra, ktorý chudobným obetoval svoj život, aby hľadal cesty spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. Čerpajme z ich príkladu silu, aby sme v našom meste ďalej zasievali semienka svätosti.
Drahí bratia, uisťujem vás o svojej blízkosti, láske a ochote kráčať s vami. Zverme Pánovi náš kňazský život a prosme ho, aby sme rástli v jednote, príkladnosti a prorockom nasadení pre službu našej doby. Nech nás sprevádza naliehavá výzva svätého Augustína, ktorý povedal: „Milujte túto Cirkev, zostaňte v tejto Cirkvi, buďte touto Cirkvou. Milujte Dobrého pastiera, krásneho Ženícha, ktorý nikoho neklame a nechce, aby niekto zahynul. Modlite sa aj za zblúdené ovce: aby aj ony prišli, aj ony spoznali, aj ony milovali, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier“ (Reč 138, 10). Ďakujem.
Preklad Martin Jarábek
