Vatikán 11. júna (VaticanNews) V ďalšej katechéze upriamuje Svätý Otec Lev XIV. pohľad veriacich na uzdravujúcu moc Krista. Príbeh slepého Bartimeja z Jericha sa stáva výzvou pre každého, kto sa cíti uviaznutý, bezmocný či bez nádeje. Ježišov hlas – „Vzchop sa, vstaň, volá ťa!“ – zaznieva aj dnes ako pozvanie k uzdraveniu, obnovenej dôstojnosti a viere, ktorá otvára oči a oslobodzuje.

Cyklus katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej 

II. Život Ježiša. Podobenstvá

9. Bartimej. „Vzchop sa, vstaň, volá ťa!“ (Mk 10, 49)

streda 11. júna 2025
Čítanie: Mk 10, 49 – 52

Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a povedali mu: „Vzchop sa, vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepý mu povedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ A hneď videl a šiel za ním cestou.

Drahí bratia a sestry, touto katechézou by som chcel upriamiť náš pohľad na ďalší podstatný aspekt Ježišovho života, a to na uzdravenia. Preto vás pozývam predložiť pred Kristovo Srdce tie najboľavejšie a najslabšie miesta vášho života, tie oblasti, kde sa cítite uviaznutí a zablokovaní. S dôverou prosme Pána, aby vypočul náš krik a uzdravil nás!
Postava, ktorá nás dnes sprevádza, nám pomáha pochopiť, že nádej nesmieme nikdy opustiť, aj keď sa cítime stratení. Je to Bartimej, slepý žobrák, ktorého Ježiš stretol v Jerichu (porov. Mk 10, 46 – 52). Miesto je výrečné: Ježiš ide do Jeruzalema, no svoju cestu začína akoby z „podsvetia“ – Jericho leží pod úrovňou mora. Ježiš svojou smrťou zostúpil dolu, aby pozdvihol Adama, ktorý padol – a ktorý predstavuje každého z nás.

Meno Bartimej znamená „syn Timeja“ – opisuje ho cez vzťah, a predsa je tento človek dramaticky sám. Meno však môže znamenať aj „syn cti“ alebo „obdivu“, čo je pravý opak jeho aktuálneho stavu. A keďže meno má v židovskej kultúre veľký význam, znamená to, že Bartimej nedokáže žiť to, k čomu je povolaný.

Na rozdiel od veľkého zástupu, ktorý kráča za Ježišom, Bartimej sedí. Evanjelista hovorí, že sedí pri ceste – potrebuje niekoho, kto ho postaví na nohy a pomôže mu opäť sa vydať na cestu.
Čo robiť, keď sa ocitneme v situácii, ktorá sa zdá byť bez východiska? Bartimej nás učí spoľahnúť sa na vnútorné zdroje, ktoré v sebe nosíme. Je žobrák – vie prosiť, dokonca vie kričať! Keď niečo naozaj chceš, urob všetko preto, aby si to dosiahol – aj keď ťa druhí napomínajú, ponižujú a hovoria, aby si to vzdal. Ak to naozaj chceš, neprestávaj kričať!
Bartimejov výkrik, zaznamenaný v Markovom evanjeliu – „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (v. 47) – sa stal známou modlitbou v tradícii východnej Cirkvi a môžeme ju používať aj my: „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnikom.“

Bartimej je slepý, a predsa vidí lepšie než ostatní – spoznáva, kto je Ježiš! Na jeho výkrik sa Ježiš zastaví a dá ho zavolať (porov. v. 49), lebo niet výkriku, ktorý by Boh nepočul, aj keď si neuvedomujeme, že sa obraciame naňho (porov. Ex 2, 23). Zdá sa zvláštne, že Ježiš sám nejde k slepcovi – no ak sa nad tým zamyslíme, je to spôsob, ako znovu aktivovať Bartimejov život: pohýna ho, aby vstal, verí, že ešte dokáže kráčať. Ten muž sa môže postaviť, môže vstať zo svojich „mŕtvych“ situácií. No aby to urobil, musí vykonať veľmi výrečné gesto: odhodiť svoj plášť (porov. v. 50)!

Pre žobráka je plášť všetkým: istotou, príbytkom, ochranou. Dokonca aj Zákon chránil žobrákov plášť a prikazoval vrátiť ho do večera, ak bol daný do zálohu (porov. Ex 22, 25). No často práve to, čo nás blokuje, sú naše domnelé istoty, ochranné vrstvy, ktoré sme si navliekli – a ktoré nám bránia kráčať. Aby mohol ísť k Ježišovi a nechať sa uzdraviť, Bartimej sa mu musí vystaviť v celej svojej zraniteľnosti. Toto je základný krok na každej ceste uzdravenia.
Aj otázka, ktorú Ježiš kladie – „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (v. 51) – sa môže zdať zvláštna. Ale v skutočnosti nie je samozrejmé, že chceme byť uzdravení. Niekedy radšej zostávame stáť, aby sme sa nemuseli zodpovedať.

Bartimejova odpoveď je hlboká: používa grécke sloveso anablepein, ktoré môže znamenať „znovu vidieť“, ale aj „pozdvihnúť pohľad“. Bartimej nechce len znovu vidieť – chce získať späť svoju dôstojnosť! Aby sme mohli hľadieť nahor, musíme zdvihnúť hlavu. Neraz sú ľudia zablokovaní, lebo ich život ponížil – a túžia znovu objaviť svoju hodnotu.

To, čo zachraňuje Bartimeja – a každého z nás – je viera. Ježiš nás uzdravuje, aby sme sa stali slobodnými. Bartimejovi nepovie, aby ho nasledoval, ale aby išiel, aby sa vydal na cestu (porov. v. 52). Marek však uzatvára rozprávanie tým, že Bartimej sa rozhodol nasledovať Ježiša – slobodne si vybral toho, ktorý je Cesta.
Drahí bratia a sestry, s dôverou prednesme Ježišovi naše choroby, ale aj choroby našich blízkych. Prinášajme bolesť tých, ktorí sa cítia stratení a bez východiska. Volajme k Bohu aj v ich mene – a majme istotu, že Pán nás vypočuje a zastaví sa.

Preklad Martin Jarábek