Vatikán 9. júna (VaticanNews) V pondelok 9. júna slávil Svätý Otec Lev XIV. Jubileum Svätej stolice pri eucharistickej slávnosti v deň liturgickej spomienky Panny Márie, Matky Cirkvi.

V homílii zdôraznil, že plodnosť a svätosť Cirkvi i Svätej stolice vychádzajú z Kristovho kríža a sú živé v každodennej vernosti jej členov. Pripomenul aj osobitné spojenie medzi mariánskym a petrínskym pólom, ktoré spoluvytvárajú duchovné jadro Apoštolského stolca.

Zdroj: VaticanNews

Homília Svätého Otca
Svätá omša pri príležitosti Jubilea Svätej stolice, 9. júna 2025

Drahí bratia a sestry,

dnes máme radosť a milosť sláviť Jubileum Svätej stolice v liturgickej spomienke Panny Márie, Matky Cirkvi. Táto šťastná zhoda je prameňom svetla a vnútornej inšpirácie v Duchu Svätom, ktorý sa včera, na Turíce, v hojnosti vylial na Boží ľud. A v tomto duchovnom ovzduší dnes prežívame výnimočný deň – najprv s meditáciou, ktorú sme si vypočuli, a teraz tu, pri stole Božieho slova a Eucharistie.

Božie slovo v dnešnej liturgii nám pomáha pochopiť tajomstvo Cirkvi, a v nej aj Svätej stolice, vo svetle dvoch biblických ikon, ktoré Duch napísal na stránkach Skutkov apoštolov (Sk 1, 12 –14) a Jánovho evanjelia (Jn 19, 25 –34).

Začnime od tej základnej – od rozprávania o Ježišovej smrti. Ján, jediný z Dvanástich, ktorý bol prítomný na Kalvárii, videl a dosvedčil, že pod krížom, spolu s ostatnými ženami, stála Ježišova matka (v. 25). A svojimi ušami počul posledné slová Učiteľa, medzi nimi aj tieto: „Žena, hľa, tvoj syn!“ a potom, obrátený k nemu: „Hľa, tvoja matka!“ (v. 26 –27).

Máriino materstvo prostredníctvom tajomstva kríža urobilo nepredstaviteľný skok: matka Ježiša sa stala novou Evou, pretože Syn ju zahrnul do svojho vykupiteľského utrpenia, ktoré je prameňom nového a večného života pre každého človeka, ktorý prichádza na tento svet. Téma plodnosti je v tejto liturgii veľmi prítomná. Modlitba dňa na to hneď poukázala, keď sme prosili Otca, aby Cirkev, posilňovaná Kristovou láskou, „bola čoraz plodnejšia v Duchu“.

Plodnosť Cirkvi je totožná s plodnosťou Márie, a uskutočňuje sa v živote jej členov v takej miere, v akej oni „v malom“ prežívajú to, čo prežila Matka, teda milujú tak, ako miloval Ježiš. Celá plodnosť Cirkvi a Svätej stolice závisí od Kristovho kríža. Inak ide len o zdanie – alebo ešte horšie. Jeden veľký súčasný teológ napísal: „Ak je Cirkev stromom vyrasteným z maličkého horčičného zrnka kríža, potom je tento strom určený na to, aby sám prinášal ďalšie horčičné semienka, a teda plody, ktoré opakujú tvar kríža, pretože práve krížu vďačia za svoju existenciu“ (H. U. von Balthasar, Cordula ovverosia il caso serio, Brescia 1969, s. 45 – 46).

V modlitbe dňa sme tiež prosili, aby Cirkev „plesala nad svätosťou svojich detí“. V skutočnosti je táto plodnosť Márie a Cirkvi neoddeliteľne spätá s jej svätosťou, teda s jej pripodobnením sa Kristovi. Svätá stolica je svätá tak ako Cirkev – vo svojom pôvodnom jadre, v samotnom vlákne, z ktorého je utkaná. Apoštolský stolec teda chráni svätosť svojich koreňov, kým sám je nimi chránený. No rovnako pravdivé je, že žije aj zo svätosti každého svojho člena. Preto najlepší spôsob, ako slúžiť Svätej stolici, je snažiť sa o svätosť – každý podľa svojho životného stavu a zvereného poslania.

Napríklad kňaz, ktorý osobne nesie ťažký kríž pre svoje poslanie, a predsa každý deň chodí do úradu a usiluje sa konať svoju prácu s láskou a vierou – tento kňaz sa podieľa na plodnosti Cirkvi a prispieva k nej. A takisto otec alebo matka rodiny, ktorí doma prežívajú náročnú situáciu – dieťa, ktoré spôsobuje starosti, alebo chorý rodič – a napriek tomu si svedomito plnia svoje povinnosti: ten muž a tá žena sú plodní plodnosťou Márie a Cirkvi.

Prejdime teraz k druhej ikone, ktorú na začiatku Skutkov apoštolov vykreslil svätý Lukáš a ktorá zobrazuje Ježišovu matku spolu s apoštolmi a učeníkmi vo večeradle (Sk 1, 12 –14). Ukazuje nám Máriino materstvo voči rodiacej sa Cirkvi – materstvo „archetypálne“, ktoré zostáva aktuálne v každom čase a na každom mieste. A predovšetkým je vždy ovocím veľkonočného tajomstva – daru ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána.

Duch Svätý, ktorý s mocou zostupuje na prvú komunitu, je ten istý, ktorého Ježiš vydýchol v poslednom výdychu (porov. Jn 19, 30). Táto biblická ikona je neoddeliteľná od tej prvej: plodnosť Cirkvi je vždy spätá s milosťou, ktorá pramení zo zraneného Srdca Ježiša spolu s krvou a vodou – symbolmi sviatostí (porov. Jn 19, 34).

Mária je vo Večeradle – vďaka materinskému poslaniu, ktoré prijala pod krížom – v službe rodiacej sa komunite: je živou pamäťou Ježiša a ako taká je, akoby sme povedali, pólom príťažlivosti, ktorý zlaďuje rozdielnosti a spôsobuje, že modlitba učeníkov je jednomyseľná.

Apoštoli sú aj v tomto texte vymenovaní po mene a ako vždy, prvý je Peter (porov. v. 13). Ale aj on – ba práve on ako prvý – je vo svojom poslaní podopieraný Máriou. Podobne Matka Cirkev podopiera službu Petrových nástupcov mariánskou charizmom. Svätá stolica žije osobitným spôsobom spolupôsobenie týchto dvoch pólov – mariánskeho a petrínskeho. A práve ten mariánsky zabezpečuje plodnosť a svätosť toho petrovského – svojím materstvom, darom Krista a Ducha.

Drahí bratia a sestry, chváľme Boha za jeho Slovo – lampu, ktorá osvetľuje naše kroky, aj náš každodenný život v službe Svätej stolici. A osvietení týmto Slovom obnovme svoju modlitbu: „Dopraj, Otče, aby tvoja Cirkev, posilňovaná Kristovou láskou, bola čoraz plodnejšia v Duchu, plesala nad svätosťou svojich detí a zhromažďovala vo svojom lone celú ľudskú rodinu“ (Modlitba dňa).

Preklad Martin Jarábek