Bratislava 9. júna (TK KBS) V modlitbe na úmysel Svätého Otca prosíme v júni týmito slovami: Modlime sa, aby každý z nás nachádzal útechu v osobnom vzťahu s Ježišom a učil sa od jeho Srdca spolucíteniu s ľuďmi celého sveta. Tento úmysel Svätého Otca k nám prichádza v mesiaci Ježišovho Najsvätejšieho Srdca. Slávnosť Božského Srdca bude tento rok 27. júna a v závere júna vyvrcholí aj Jubilejný rok Božského Srdca vo francúzskom Paray le Monial.
V tomto čase sa tešíme zo zdarne sa rozbiehajúcej pravidelnej katechetickej služby Svätého Otca Leva XIV., ktorý každú stredu rozoberá jedno z Ježišových podobenstiev. Môžeme si všímať, ako nadväzuje na svojho predchodcu Františka, potvrdzuje pôsobenie Ducha Svätého v dobrom ovocí II. vatikánskeho koncilu a napĺňa synodálnu víziu Cirkvi.
Pokračovaním Leva XIV. v prehlbovaní odkazu pápeža Františka je napríklad jeho osobné svedectvo, s ktorým sa podelil pri včerajšej Turíčnej vigílii, keď povedal: „Vo večer môjho zvolenia, keď som s dojatím pozeral na Boží ľud zhromaždený tu na námestí, spomenul som slovo synodalita, ktoré krásne vyjadruje spôsob, akým Duch Svätý formuje Cirkev. ... Duch Ježiša mení svet, pretože mení srdcia.“
Ďalším príkladom je nádherná katechéza zo stredy 28. mája venovaná podobenstvu o milosrdnom Samaritánovi, ktoré aj pápež František bohato komentoval v encyklike Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve. Lev XIV. v katechéze zdôraznil, že milosrdenstvo nás robí ľuďmi, je to prejav ľudskosti a týka sa každého človeka. Otázka neznie, či zbitý človek je môj blížny, ale či som ochotný sa zastaviť a pomôcť. Desaťtisícom pútnikov na Námestí sv. Petra sa pápež Lev prihovoril takto:
„Môžeme si predstaviť, že ten kňaz a levita sa po dlhom čase v Jeruzaleme ponáhľajú domov. Práve ponáhľanie sa, také typické aj pre náš život, nám často bráni cítiť súcit. Ten, kto sa domnieva, že jeho cesta je najdôležitejšia, nie je ochotný zastaviť sa kvôli inému.
A tu prichádza niekto, kto sa naozaj dokáže zastaviť: je to Samaritán, teda niekto, kto patrí k pohŕdanému národu. V jeho prípade text neuvádza, kam smeruje, len že je na ceste. Tu náboženská príslušnosť nehrá rolu. Samaritán sa zastaví jednoducho preto, že je človekom pred iným človekom, ktorý potrebuje pomoc.“
Niektoré médiá spomínali, že ešte pred zvolením za pápeža sa kardinál Prevost vyjadril k tvrdeniu amerického viceprezidenta vo veci jeho chápania teologického pojmu ordo amoris, že najprv máme pomáhať tým, čo sú nám najbližšie, až potom tým vzdialenejším.
Toto pravidlo treba správne chápať. Rozhodne nie ako alibi. Ježiš otáča otázku „Kto je môj blížny“ naopak. Nie „Kto je môj blížny?“, ale „Komu som ja blížnym?“ Ak nebudem blížnym cudzincovi, ak sa nezachovám voči nemu ako človek, potom nebudem blížnym ani spolurodákovi či vlastnému bratovi, lebo chladným obídením cudzinca som v sebe samom degradoval človeka.
V mesiaci Božského Srdca už máme v rukách v slovenskom preklade encykliku venovanú téme Ježišovej lásky k nám. Napísal ju pápež František a zostáva nám ako jeho posmrtný odkaz. Miloval nás (Dilext nos) – encyklika o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista.
Ježiš túži po osobnom vzťahu s každým z nás. Svätý Pavol svoju odpoveď na Ježišovu lásku vyjadril takto: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ (Gal 2,19) Ježišovo súcitné srdce je otvorené voči celému ľudstvu.
Keď sa modlíme: „Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdce podľa svojho srdca,“ uvedomujeme si, že on je naším dokonalým vzorom, od ktorého sa učíme spolucítiť s blížnymi. Chceme na iných hľadieť jeho očami.
Pápež František nám neustále opakoval, že „Boží štýl je blízkosť, súcit a neha“. Ježišov jemnocit nám umožňuje priblížiť sa aj k bolestným situáciám, takým častým v našej pozraňovanej dobe.
Odpovedať láskou na lásku, oplácať lásku láskou – to je téma jubilejného roka 350. výročia zjavení sv. Margite Márii Alacoque. Táto téma je aj v názve záverečnej piatej kapitoly spomenutej encykliky pápeža Františka. Keď svoju poslednú encykliku venoval láske Ježišovho Srdca, dal svojmu pontifikátu nádherný vrchol. Podobne ako v prvom veľkom dokumente Evangelii gaudium, opäť nás vyzýva vrátiť sa k evanjeliu v jeho rýdzosti:
„Musíme sa vrátiť k Božiemu slovu, aby sme si uvedomili, že najlepšou odpoveďou na lásku jeho Srdca je láska k našim bratom a sestrám. Neexistuje väčšie gesto, ktoré by sme mu mohli ponúknuť, než odpovedať láskou na lásku.“ (Dilexit nos, 167)
Božie slovo to hovorí úplne jasne: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).
Pápež hovorí o hĺbke srdca, očisteného a spojeného s Bohom: „Láska k bratom nie je niečím vyfabrikovaným, nie je výsledkom nášho prirodzeného úsilia, ale vyžaduje si premenu nášho sebeckého srdca.
Vtedy sa v nás spontánne rodí známa prosba: Ježišu, urob moje srdce podobným tvojmu. Preto sv. Pavol nevyzýval: „Snažte sa konať dobré skutky“, ale jeho výzva bola presnejšia: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“ (Flp 2, 5) (Dilexit nos, 168).
Apoštolát modlitby vo svojom formačnom programe Cesta srdca kladie veľký dôraz na postoj spolucítenia s trpiacim svetom a na súcit so zraneným srdcom človeka. „Misia spolucítenia“ je názov ôsmeho z deviatich pilierov Apoštolátu modlitby. Ako poznamenáva pápež František, spolucítenie je ovocím modlitbového nazerania na Ježišov prebodnutý bok.
Zopakujme si júnový úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby každý z nás nachádzal útechu v osobnom vzťahu s Ježišom a učil sa od jeho Srdca spolucíteniu s ľuďmi celého sveta.
V mesiaci, keď sa Cirkev teší z kňazských vysviacok, nás spája aj modlitbový úmysel našich slovenských biskupov: Za kňazov a rehoľníkov, aby boli vernými a radostnými služobníkmi Božieho slova a sviatostí. Nech aj o nich platí, že „radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom.“ (Evangelii gaudium, 1)
Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby
