Vatikán 8. júna (VaticanNews) Na slávnosť Zoslania Ducha Svätého sa na Námestí sv. Petra zhromaždilo viac než 50-tisíc veriacich, aby spolu s pápežom Levom XIV. slávili eucharistiu. V homílii Svätý Otec pripomenul, že Duch Svätý „neprichádza ako hosť, ale ako ten, kto nás premieňa zvnútra, uzdravuje naše rany a posilňuje puto jednoty v Cirkvi“.

Zdroj: VaticanNews

Homília Svätého Otca
Svätá omša na slávnosť Turíc, 8. júna 2025

Bratia a sestry, „Zažiaril nám milý deň, v ktorý […] Pán Ježiš Kristus, oslávený po svojom nanebovstúpení po vzkriesení, zoslal Ducha Svätého“ (sv. Augustín, Sermo 271, 1). Aj dnes sa obnovuje to, čo sa stalo vo večeradle: ako prudký vietor, ktorý nás otrasie, ako rachot, ktorý nás prebúdza, ako oheň, ktorý nás osvecuje, zostupuje na nás dar Ducha Svätého (porov. Sk 2, 1 – 11).

Ako sme počuli v prvom čítaní, Duch Svätý pôsobí niečo výnimočné v živote apoštolov. Tí sa po Ježišovej smrti uzavreli v strachu a smútku, no teraz prijímajú nový pohľad a múdrosť srdca, ktorá im pomáha správne porozumieť udalostiam a zakúsiť živú prítomnosť Zmŕtvychvstalého: Duch Svätý premáha ich strach, láme vnútorné reťaze, hojí rany, pomazáva ich silou a dáva im odvahu vyjsť v ústrety všetkým a ohlasovať Božie skutky.

Skutky apoštolov hovoria, že vtedy sa v Jeruzaleme nachádzal veľký zástup ľudí z rozličných krajín, a „každý ich počul hovoriť svojím jazykom“ (v. 6). A tak sa na Turíce otvárajú dvere večeradla, lebo Duch otvára hranice. Ako povedal Benedikt XVI.: „Duch Svätý daruje porozumenie. Prekonáva roztržku započatú v Babylone – zmätenie sŕdc, ktoré nás stavia proti sebe – a otvára hranice. […] Cirkev sa musí neustále stávať tým, čím už je: musí otvárať hranice medzi národmi a búrať bariéry medzi triedami a rasami. V Cirkvi nemôže byť nikto zabudnutý ani opovrhovaný. V Cirkvi sú iba slobodní bratia a sestry Ježiša Krista“ (Homília na Turíce, 15. mája 2005).

To je výrečný obraz Turíc, pri ktorom by som sa s vami chcel chvíľu zastaviť v meditácii.

Duch Svätý otvára hranice predovšetkým v nás samých. Je to Dar, ktorý otvára náš život pre lásku. Táto Pánova prítomnosť rozpúšťa naše tvrdosti, uzavretosti, sebectvá, strachy, ktoré nás paralyzujú, a narcizmy, ktoré nás nechávajú krúžiť iba okolo nás samých. Duch Svätý v nás prichádza vyzvať riziko života, ktorý sa atrofuje a je pohltený individualizmom. Je smutné pozorovať, ako v dnešnom svete, kde pribúdajú možnosti spoločenského kontaktu, paradoxne riskujeme, že budeme osamelejší – stále prepojení, a predsa neschopní „prepojiť sa“, stále v dave, no ako zmätení a osamotení pútnici.

Duch Boží nám však pomáha objaviť nový spôsob pohľadu a života: otvára nás stretnutiu so sebou samými, ponad masky, ktoré nosíme, vedie nás k stretnutiu s Pánom a učí nás zakúšať jeho radosť, presviedča nás – ako to zaznelo z Ježišových slov –, že len ak zostaneme v láske, prijmeme silu zachovávať jeho slovo a tak sa nechať ním premeniť. Otvára hranice v nás, aby sa náš život stal pohostinným priestorom.

Duch Svätý zároveň otvára hranice aj v našich vzťahoch. Ježiš totiž hovorí, že tento Dar je láskou medzi ním a Otcom, ktorá prichádza prebývať v nás. A keď v nás prebýva Božia láska, stávame sa schopnými otvoriť sa druhým, prekonať naše tvrdosti, zbaviť sa strachu z iných, kultivovať vášne, ktoré nás zmietajú. Duch Svätý však premieňa aj tie skrytejšie hrozby, ktoré znečisťujú naše vzťahy – nedorozumenia, predsudky, manipulácie. Myslím – s veľkou bolesťou – aj na situácie, keď vzťah skazí túžba ovládať druhého, čo často vedie až k násiliu, ako to, žiaľ, dokazujú mnohé a nedávne prípady vrážd žien.
Duch Svätý v nás naopak dozrieva ovocie, ktoré nám pomáha žiť skutočné a dobré vzťahy: „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a zdržanlivosť“ (Gal 5, 22). Takto Duch Svätý rozširuje hranice našich vzťahov s inými a otvára nás radosti z bratstva. A to je rozhodujúce kritérium aj pre Cirkev: sme skutočne Cirkvou Zmŕtvychvstalého a učeníkmi Turíc len vtedy, keď medzi nami nie sú hranice a rozdelenia, keď vieme v Cirkvi viesť dialóg a navzájom sa prijímať v rozmanitosti, keď sa ako Cirkev stávame miestom prijatia a pohostinnosti pre všetkých.

Napokon, Duch Svätý otvára hranice aj medzi národmi. Na Turíce apoštoli hovoria jazykmi tých, ktorých stretávajú, a chaos Babylona je konečne prekonaný harmóniou, ktorú vytvára Duch Svätý. Rozdiely – keď Božie vanutie ducha spája naše srdcia a pomáha nám v druhom vidieť tvár brata – sa nestávajú príčinou rozdelenia a konfliktu, ale spoločným bohatstvom, z ktorého môžeme všetci čerpať a ktoré nás spoločne stavia na cestu bratstva.

Duch Svätý prelamuje hranice a rúca múry ľahostajnosti a nenávisti, lebo nás „učí všetko“ a „pripomína nám Ježišove slová“ (porov. Jn 14, 26), preto nám predovšetkým pripomína a zapisuje do sŕdc prikázanie lásky, ktoré Pán postavil do stredu a na vrchol všetkého. A tam, kde je láska, niet miesta pre predsudky, pre ochranné vzdialenosti, ktoré nás vzďaľujú od blížneho, pre logiku vylučovania, ktorá – žiaľ – vystupuje na povrch aj v politických nacionalizmoch.

Pri slávení Turíc pápež František poznamenal: „Dnes je vo svete veľa nesvornosti a rozdelenia. Všetci sme prepojení, a predsa odpojení jeden od druhého, znecitlivení ľahostajnosťou a utláčaní samotou“ (Homília, 28. mája 2023). Tragickým znakom všetkého toho sú vojny, ktoré zmietajú našu planétu. Vzývajme Ducha lásky a pokoja, aby otváral hranice, búral múry, rozpúšťal nenávisť a pomáhal nám žiť ako deti jediného Otca, ktorý je na nebesiach.

Bratia a sestry, Turíce obnovujú Cirkev, nech obnovujú svet! Nech na nás i do nás zostúpi mocný vietor Ducha Svätého, nech otvorí hranice nášho srdca, daruje nám milosť stretnutia s Bohom, rozšíri horizonty lásky a posilní naše úsilie o budovanie sveta, v ktorom vládne pokoj. Najsvätejšia Panna Mária, žena Turíc, Panna navštívená Duchom, Matka plná milosti, nech nás sprevádza a oroduje za nás.

Preklad Martin Jarábek