Rím 6. júna äTK KBS) Tohtoročný jún prináša mimoriadne jubileum: presne pred 1700 rokmi, v roku 325 po Kristovi, bol zvolaný prvý ekumenický koncil v dejinách Cirkvi – Nicejský koncil.
Konal sa v meste Nicea (dnešný Iznik v Turecku) a stal sa historickým míľnikom pre celé kresťanstvo. Viac ako 300 biskupov sa vtedy zišlo, aby vyhlásili jednotné vyznanie viery, vyriešili zásadné spory o podstatu Krista a upevnili jednotu Cirkvi, ktorú rozdeľovala ariánska heréza.
Hlavnou otázkou sporu bolo, kým skutočne je Ježiš Kristus. Podľa ariánstva bol Kristus stvorený – teda mal počiatok, nebol večný a nemal rovnakú božskú podstatu ako Boh Otec. Nicejský koncil túto náuku jasne odmietol a potvrdil, že Syn je „splodený, nie stvorený, jednej podstaty s Otcom“.
Zrodilo sa tak Nicejské vyznanie viery, ktoré kresťania po stáročia vyznávajú slovami: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, ktorý sa z Otca zrodil pred všetkými vekmi… pravý Boh z Boha pravého.“
Medzi najvýraznejších odporcov ariánstva patril mladý diakon Atanáz, vtedajší teologický poradca alexandrijského patriarchu Alexandra. Hoci ešte nebol biskupom, zohral na koncile dôležitú úlohu a neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších obrancov viery v Kristovo božstvo. Vo svojich spisoch opakovane zdôrazňuje biblické dôkazy Kristovej večnosti, najmä slová z Jánovho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bolo Boh.“
Koncil zvolal cisár Konštantín – konvertita ku kresťanstvu – krátko po tom, čo kresťania získali náboženskú slobodu vďaka Milánskemu ediktu z roku 313. Tým oficiálne skončilo obdobie perzekúcií, ktoré vyvrcholilo za vlády cisára Diokleciána.
Konštantín si uvedomoval, že na upevnenie jednoty ríše je potrebný aj náboženský súlad. V čase ostrých teologických sporov o podstatu Krista, nejasností ohľadom slávenia Veľkej noci a konfliktov medzi jednotlivými biskupmi považoval zvolanie všeobecného koncilu za najlepšie riešenie.
Hoci mal koncil cisársku podporu, jeho závery neboli ihneď všeobecne prijaté. Spor o Kristovo božstvo pokračoval ešte desaťročia a niektorí neskorší cisári znovu podporovali ariánov. Až v roku 380 vyhlásil cisár Theodosius I. nicejské kresťanstvo za štátne náboženstvo Rímskej ríše. O rok neskôr, na prvom koncile v Konštantínopole, bolo vyznanie viery potvrdené a doplnené o články týkajúce sa Ducha Svätého a Cirkvi.
Nicejský koncil neprijal žiadne rozhodnutie o biblickom kánone ani nezaložil pápežstvo, ako sa niekedy mylne tvrdí. Biskupský úrad aj úrad rímskeho biskupa existovali dávno pred rokom 325. Nicea však upevnila spoločné jadro viery, ktoré spája cirkvi dodnes.
K tohtoročnému výročiu koncilu pápež František pripomenul: „Tento koncil predstavuje zásadnú etapu vo vývoji vyznania, ktoré zdieľajú všetky cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Aj keď sme na ceste k obnoveniu plného spoločenstva medzi všetkými kresťanmi, uvedomujeme si, že táto jednota môže byť iba jednotou vo viere.“
Pozn. redakcie: Ariánstvo bola heréza pomenovaná po kňazovi Ariovi († 336), ktorý tvrdil, že Ježiš Kristus je síce Boží Syn, ale nie večný – že bol stvorený a nie je rovnakej božskej podstaty ako Boh Otec. Cirkev túto náuku na Nicejskom koncile jednoznačne odmietla ako popretie Kristovho božstva.
Zdroje: CNA/Cirkev.cz
