Vatikán 6. júna (VaticanNews) V rozhovore pre vatikánske médiá kardinál Sean O’Malley hovorí o činnosti Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, o potrebe zvyšovania povedomia v Cirkvi o zneužívaní a o prioritách Cirkvi, predovšetkým o nevyhnutnosti postaviť obete a ich rodiny na prvé miesto.

Priority Cirkvi v oblasti prevencie sexuálneho zneužívania maloletých „sú stále tie isté,“ uvádza kardinál Sean O’Malley: „Usilujeme sa postaviť obete a ich rodiny na prvé miesto.“ V rozhovore pre vatikánske médiá bostonský emeritný arcibiskup a jeden zo zakladateľov Pápežskej komisie pre ochranu maloletých zdôrazňuje potrebu transparentnosti, zodpovednosti a vzdelávania ako kľúčové priority Cirkvi v jej neprestajnom úsilí riešiť problematiku zneužívania maloletých a zraniteľných osôb.

Kardinál O’Malley vyhlasuje, že je dôležité, aby ľudia pochopili, že „Cirkev, vzhľadom na svoje poslanie, musí byť prejavom Božej lásky a milosrdenstva, a preto starostlivosť a ochrana detí a mladých musí byť centrálnym prvkom nášho poslania“. Zdôrazňuje, že ľudia vypočujú posolstvo Cirkvi len vtedy, „ak budú presvedčení, že nám na nich záleží. Že nám záleží na ich deťoch. Že nám záleží na bezpečí ich detí“.

Vaša Eminencia, mohli by ste nám priblížiť prácu, ktorú ste s Komisiou vykonali od jej vzniku?

Bolo pre mňa veľkým privilégiom byť členom Komisie toľké roky a po celý ten čas jej predsedom. Komisia vznikla na podnet pápeža Františka, a tak sme prešli akoby troma etapami vývoja. Jej zloženie tvorili tri skupiny osôb reprezentujúcich ľudí z celého sveta, pričom mnohí mali bohaté skúsenosti v oblasti ochrany maloletých. Medzi členmi Komisie sme vždy mali aj osoby, ktoré zažili zneužívanie, a rodičov obetí. To bolo veľmi cenné, lebo to pomáhalo udržiavať našu prácu zakotvenú v skutočnosti a v kontakte s komunitou obetí – porozumieť ich skúsenostiam i tomu, ako Cirkev reagovala na problémy zneužívania zo strany klerikov.

Počas týchto rokov sa činnosť Komisie vyvíjala. Naším hlavným cieľom bolo byť poradcami Svätého Otca v oblasti ochrany. Intenzívne sme sa zapájali aj do vzdelávacích aktivít Cirkvi, najmä voči jej vedeniu, aby sme im pomohli správne pochopiť význam ochrany. Pracovali sme na prehodnocovaní a tvorbe usmernení a protokolov, ktoré podporujú ochranu detí a mladistvých.

Nedávno sme sa zamerali aj na každoročnú výročnú správu, v ktorej sa snažíme hodnotiť, čo sa v Cirkvi deje v oblasti ochrany – čo funguje a čo zlyháva. Za posledné dva roky sme sa obzvlášť sústredili na Cirkev v krajinách globálneho Juhu, kde sa téma ochrany začína len nedávno rozvíjať a kde majú miestne cirkvi veľmi málo prostriedkov. Preto Komisia zriadila fond a získala podporu viacerých biskupských konferencií a katolíckych nadácií na financovanie centier Memorare, ktoré školia ľudí v týchto krajinách, pomáhajú zavádzať opatrenia, prijímať oznámenia a starať sa o obete, ich rodiny a komunity.

Všetky tieto iniciatívy sa vyvíjali počas rokov a s reformou Praedicate evangelium sa Komisia, ktorá predtým pôsobila veľmi nezávisle, teraz stala súčasťou Dikastéria pre náuku viery. To nám otvorilo nové možnosti, lebo predtým sme boli vnímaní ako niečo oddelené, príliš autonómne. Teraz máme nový priestor na dialóg s ďalšími dikastériami a na podporu kultúry ochrany vo vnútri Vatikánu.

V ostatných rokoch sme sa tiež intenzívne zapájali do návštev ad limina. Každých päť rokov prichádza každá biskupská konferencia do Ríma, aby sa stretla s vedúcimi dikastérií a so Svätým Otcom, pričom predkladá správu o dianí v ich diecézach za uplynulé obdobie. Naším cieľom bolo zabezpečiť, aby téma ochrany bola súčasťou tejto výmeny. Bolo veľmi užitočné zúčastňovať sa týchto návštev ad limina spolu s biskupmi a členmi Komisie. A bolo povzbudzujúce vidieť záujem a ochotu biskupov dozvedieť sa viac a získať pomoc v tejto oblasti. Žiaľ, často boli biskupi príliš izolovaní a museli sa sami rozhodovať v ťažkých situáciách, čo mohlo viesť k mnohým chybám alebo dokonca k nečinnosti. Posilňovanie biskupských konferencií a podpora väčšieho zapojenia laikov do ochrany v diecézach po celom svete je podľa mňa jedným z najvýznamnejších prínosov Komisie.

Spomenuli ste výročné správy ako novú súčasť vašej práce. Môžete prezradiť, čo bude obsahovať najbližšia správa?

V októbri plánujeme zverejniť výročnú správu za rok 2024. Hlavnou témou budú odškodnenia a „spravodlivosť zameraná na obnovu a pokánie“. Správa bude súhrnom rozhovorov počas návštev ad limina v 22 krajinách a v dvoch rehoľných kongregáciách, počas ktorých sme mali príležitosť hovoriť s danými komunitami a biskupskými konferenciami o ochrane, ich štatistikách, politikách, o tom, ako ich zaviedli, s akými výzvami a chybami sa stretli.

To nám umožní ďalej podporovať transparentnosť v Cirkvi a ukázať ľuďom, čo sa deje – dobré i chýbajúce veci. Myslím si, že výročná správa sa stane veľmi dôležitou súčasťou nášho poslania.

Hovorili ste o vašej poradnej úlohe voči Svätému Otcovi v oblasti ochrany. Môžete priblížiť, aké sú dnes priority Cirkvi v prevencii zneužívania maloletých?

Domnievam sa, že priority sú stále rovnaké. Opakujem: snažíme sa klásť obete a ich rodiny na prvé miesto. Ale dôležitá je aj transparentnosť. V minulosti Cirkev svoje najväčšie zlyhania zakrývala, neoznamovala ich. Spolupráca so štátnymi orgánmi je veľmi dôležitým krokom vpred: transparentnosť, informovanie verejnosti, prevzatie zodpovednosti a dôležitosť celého vzdelávacieho procesu v Cirkvi. Ľudia musia pochopiť, že Cirkev má byť svojím poslaním prejavom Božej lásky a milosrdenstva a že preto starostlivosť a ochrana detí a mladistvých musí byť jadrom nášho poslania.

Ako vravím, ľudia vypočujú naše posolstvo len vtedy, ak budú presvedčení, že nám na nich záleží. Že nám záleží na ich deťoch. Že nám záleží na bezpečí ich detí.

Toto sú naše trvalé priority. Pápež František pred niekoľkými rokmi zvolal samit, na ktorý pozval predsedov všetkých biskupských konferencií a vyzval ich, aby túto problematiku brali vážne. Aj to bol dôležitý krok vpred. V krajinách globálneho Juhu sa mnohé miestne cirkvi ešte len začínajú tejto téme venovať a Komisia im pri tom intenzívne pomáha…

V posledných rokoch môžeme pozorovať rastúce povedomie v Cirkvi. Vidíme aj angažovanosť všetkých nedávnych pápežov – nielen Františka, ale aj Benedikta XVI. a Jána Pavla II. Dá sa povedať, že pápežská angažovanosť viedla k novému povedomiu v celej Cirkvi? A aké znaky nádeje vidíte do budúcna?

Myslím, že vyjadrenia pápežov boli veľmi dôležité. Samozrejme, veľkú úlohu zohrali aj médiá – tak sekulárne, ako aj cirkevné – pri informovaní verejnosti o tejto problematike. Bol to síce bolestivý proces, ale veľmi dôležitý. Evanjelium hovorí: „Pravda vás vyslobodí.“ Médiá tu zohrali významnú rolu.

Mnohokrát však na to veriaci reagovali so skepticizmom: „To je protikatolícke!“ Alebo: „To je len kvôli peniazom“ či: „To sú lži.“ Keď však pápeži žiadali transparentnosť, prosili o odpustenie a stretávali sa s obeťami, pomohlo to zvýšiť povedomie medzi katolíkmi i medzi ľuďmi na celom svete.

Aj keď sa veľa pozornosti sústreďovalo na Cirkev, v poslednom čase – aspoň v Spojených štátoch – sa pozornosť obracia aj na iné inštitúcie: skauting, verejné školy či športové kluby. Je to teda ľudský problém. Ale pre nás, ktorí sme v Cirkvi, je to ešte bolestnejšie, keď sa takéto zlo deje v Cirkvi, ľudia to vnímajú ako zradu ich duchovných citov, oddanosti a viery. Má to takmer inú dimenziu, ktorá v mnohých ohľadoch robí zneužívanie ešte hrozivejším.

Vaša Eminencia, chceli by ste na záver ešte niečo dodať?

Chcel by som len povedať, že bolo pre mňa veľkou cťou slúžiť v Komisii počas všetkých týchto rokov a spolupracovať s mimoriadnymi a obetavými ľuďmi z jej tímu a členmi. Som veľmi vďačný pápežovi Františkovi, že Komisiu zriadil a podporoval. A viem, že Komisia sa s nádejou pozerá na budúcu spoluprácu s pápežom Levom.

Christopher Wells – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek