Vatikán 5. júna (VaticanNews) Pri prvom stretnutí so Štátnym sekretariátom počas svojho pontifikátu Svätý Otec zdôraznil kľúčovú úlohu tejto inštitúcie pri koordinácii činnosti Rímskej kúrie. Poďakoval jej členom za ich často skrytú, no neoceniteľnú službu Cirkvi a vyzval ich, aby boli skutočným spoločenstvom viery a lásky, „bratmi a synmi pápeža“, ako to kedysi formuloval svätý Pavol VI.

Príhovor Svätého Otca Štátnemu sekretariátu, 5. júna 2025

Vaša Eminencia, pán kardinál Parolin, Excelencie, drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe, drahé sestry a drahí bratia!

Predovšetkým ďakujem štátnemu sekretárovi za jeho úvodné slová a za stálu spoluprácu, ktorú mi ponúka, kým robím prvé kroky tohto pontifikátu.

Veľmi sa teším, že som medzi vami, ktorí poskytujete vzácnu službu životu Cirkvi tým, že mi pomáhate niesť poslanie, ktoré mi bolo zverené. Ako totiž uvádza Praedicate Evangelium, Štátny sekretariát ako pápežský sekretariát vedený štátnym sekretárom úzko napomáha rímskemu veľkňazovi pri výkone jeho najvyššieho poslania (porov. čl. 44 – 45).

Teší ma vedomie, že nie som sám a že môžem zdieľať zodpovednosť za moje univerzálne poslanie spolu s vami.

Nie je to v texte, ale veľmi úprimne hovorím, že počas týchto niekoľkých týždňov – ešte to nie je ani mesiac, čo som v službe Petrovho nástupcu –, je zrejmé, že pápež nemôže uniesť toto bremeno sám. Je veľmi potrebné, aby sa mohol spoľahnúť na spoluprácu mnohých v Rímskej kúrii, no zvlášť na vás všetkých zo Štátneho sekretariátu. Zo srdca vám ďakujem!

Ako vieme, história tejto inštitúcie siaha do konca 15. storočia. Postupne nadobúdala čoraz univerzálnejší charakter a výrazne sa rozširovala, pričom v dôsledku nových požiadaviek neustále pribúdali nové úlohy – tak v cirkevnej oblasti, ako aj vo vzťahoch so štátmi a medzinárodnými organizáciami. V súčasnosti je takmer polovica z vás laikmi. A žien – laičiek i rehoľníčok – je viac ako päťdesiat.

Tento vývoj spôsobil, že dnes Štátny sekretariát odráža tvár Cirkvi. Je to veľké spoločenstvo, ktoré pracuje po boku pápeža: spolu zdieľame otázky, ťažkosti, výzvy i nádeje Božieho ľudu, prítomného na celom svete. Robíme to vždy vyjadrujúc dve základné dimenzie: vtelenie a katolicitu.

Sme vtelení v čase a v dejinách, lebo ak si Boh zvolil cestu ľudskosti a jazyky ľudí, aj Cirkev je povolaná kráčať touto cestou, aby radosť evanjelia mohla osloviť všetkých a byť sprostredkovaná v súčasných kultúrach a jazykoch. A zároveň sa usilujeme vždy si zachovať katolícky, univerzálny pohľad, ktorý nám umožňuje oceniť rôzne kultúry a senzibility. Takto môžeme byť podnetným centrom, ktoré sa snaží tkať jednotu medzi Rímskou cirkvou a partikulárnymi cirkvami, ako aj vzťahy priateľstva v medzinárodnom spoločenstve.

V posledných desaťročiach sa tieto dve dimenzie – byť vtelení v čase a mať univerzálny pohľad – stali čoraz podstatnejšími pre kuriálnu prácu. Touto cestou nás viedla reforma Rímskej kúrie, ktorú uskutočnil svätý Pavol VI., inšpirovaný víziou Druhého vatikánskeho koncilu, keď silne vnímal naliehavosť, aby Cirkev pozorne sledovala výzvy dejín, berúc do úvahy „rýchlosť dnešného života“ a „zmenené podmienky našich čias“ (Regimini Ecclesiae universae, 15. august 1967). Zároveň zdôraznil potrebu služby, ktorá vyjadruje katolicitu Cirkvi, a preto rozhodol, že „tí, čo sú prítomní v Apoštolskej stolici, aby ju riadili, majú byť povolaní zo všetkých častí sveta“ (tamtiež).

Vtelenie nás teda odkazuje na konkrétnosť reality a na špecifické a osobitné témy, ktorými sa zaoberajú jednotlivé orgány kúrie, zatiaľ čo univerzálnosť, pripomínajúc tajomstvo mnohotvárnej jednoty Cirkvi, si následne vyžaduje syntetickú prácu, ktorá môže podporiť pápežovo pôsobenie. A práve týmto spojovacím a syntetizujúcim článkom je Štátny sekretariát. Pavol VI. – veľký znalec Rímskej kúrie – chcel tejto inštitúcii dať novú štruktúru, v skutočnosti ju ustanovil ako koordinačné centrum, čím jej prisúdil zásadnú úlohu koordinátora ostatných dikastérií a inštitúcií Apoštolskej stolice.

Túto koordinačnú úlohu Štátneho sekretariátu opätovne potvrdzuje aj nedávna apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium, medzi mnohými úlohami zverenými Sekcii pre všeobecné záležitosti, pod vedením substitúta a s pomocou asesora (porov. čl. 45 – 46). Popri Sekcii pre všeobecné záležitosti tá istá konštitúcia vymedzuje Sekciu pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, ktorú vedie sekretár s pomocou dvoch podsekretárov. Tí majú na starosti diplomatické a politické vzťahy Apoštolskej stolice so štátmi a s ďalšími subjektmi medzinárodného práva v tomto citlivom historickom období. Sekcia pre diplomatický personál, vedená sekretárom a podsekretárom, sa naproti tomu venuje starostlivosti o pápežské zastúpenia a členov diplomatického zboru tu v Ríme i vo svete.

Viem, že tieto úlohy sú veľmi náročné a neraz môžu byť aj ťažko pochopené. Preto vám chcem vyjadriť svoju blízkosť a predovšetkým svoju hlbokú vďačnosť. Ďakujem za odborné schopnosti, ktoré dávate k dispozícii Cirkvi, za vašu často skrytú prácu a za evanjeliového ducha, ktorý ju inšpiruje. A dovoľte mi, práve z tejto mojej vďačnosti, obrátiť sa na vás s povzbudením, pričom opäť odkazujem na svätého Pavla VI.: nech tento priestor nepoškvrnia ambície ani rivalita; buďte skutočným spoločenstvom viery a lásky, „bratmi a synmi pápeža“, ktorí sa veľkodušne nasadzujú pre dobro Cirkvi (porov. Príhovor Rímskej kúrii, 21. september 1963).

Zverujem vás všetkých do príhovoru blahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, a kým vám ďakujem – lebo viem, že sa každý deň za mňa modlíte, aspoň v to dúfam! –, zo srdca žehnám každého z vás, vašich blízkych i vašu prácu.
Ďakujem!

Preklad: Martin Jarábek