Vatikán 5. júna (TK KBS) Arcibiskup Vincenzo Paglia je jedným z predstaviteľov Cirkvi v etických otázkach. Preto ho pápež František v roku 2016 vymenoval za prezidenta Pápežskej akadémie pre život. V tejto súvislosti 80-ročný prelát opakovane vyjadril svoje názory na citlivé otázky, ako sú potraty a eutanázia.

Arcibiskup Paglia nedávno odstúpil zo svojej funkcie kvôli veku. V rozhovore pre nemecký katolícky portál katholisch.de spomína na svoje pôsobenie na čele Pápežskej akadémie pre život a na pontifikát pápeža Františka. Vysvetľuje tiež, prečo pápež Lev XIV. bude pokračovať v diele svojho predchodcu.

Arcibiskup, boli ste blízkym spolupracovníkom pápeža Františka. Ako dnes hodnotíte jeho pontifikát a myslíte si, že pápež Lev XIV. bude pokračovať v jeho vízii?

Smrť pápeža Františka ma veľmi emotívne zasiahla, nielen kvôli vzťahom vyplývajúcim z mojej funkcie, ale aj kvôli osobným väzbám, ktoré mi ponúkol. Vedel som, že ho môžem požiadať o radu v akejkoľvek téme. Dostával som od neho podporu vo všetkých fázach mojej práce ako prezident Pápežskej akadémie pre život a veľký kancelár Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. Som presvedčený, že pápež Lev XIV. bude pokračovať vo Františkovej vízii. Medzi pontifikátmi pápežov existuje veľká kontinuita. Cirkev vždy čelí jednej výzve: hlásať evanjelium spôsobom, ktorý je primeraný dobe, v ktorej žijeme. A pápež Lev XIV. výberom svojho mena už teraz naznačuje cestu sociálnej doktríny Cirkvi.

Donedávna ste riadili Pápežskú akadémiu pre život. Počas vášho predsedníctva sa škála tém rozšírila o hlasy s liberálnejším postojom k bioetickým otázkam. Aké je vaše osobné hodnotenie?

Veľmi pozitívne. Dnešné výzvy života sú globálne a netýkajú sa len začiatku alebo konca existencie. Čelíme vojnám, pandémiám, nerovnostiam v systémoch sociálneho zabezpečenia a hlad ešte nebol prekonaný. Sú to mimoriadne a hrozivé výzvy, ktoré si vyžadujú oslovenie žien a mužov našej doby, aby sme odpovedali na naliehavú otázku zmyslu života. Musíme bezpodmienečne hovoriť so všetkými a predovšetkým nadviazať dialóg medzi vedeckými a humanitnými disciplínami. Potrebujeme nový humanizmus pre lepšiu a mierovejšiu spoločnosť. Možno sme mohli urobiť viac pre to, aby bolo jasné, že rozšírenie tematických oblastí – ako to jasne zamýšľal pápež František – nikdy neznamenalo odklon od pôvodného poslania Akadémie založenej Jánom Pavlom II.

Vo verejnej mienke sa „ochrana života“ často spája najmä s otázkou potratov. Na druhej strane ste sa zasadzovali za širšie pochopenie. Ako sa v priebehu rokov zmenil váš pohľad na túto problematiku?

Globálna bioetika je perspektíva, ktorú máme dnes. Už nie je čas na kazuistickú morálku, ktorá predpisuje konkrétne správanie. Je čas zamyslieť sa nad globálnymi výzvami: máme len jednu planétu, na ktorej žijeme, a musíme ju chrániť, aby sme ju zanechali budúcim generáciám. Na tomto svete máme len jeden život a musíme umožniť všetkým ľuďom, aby ho žili stále lepšie a v kontexte spravodlivosti a ľudského rozvoja. Hovoríme o globálnej bioetike v duchu dokumentov Laudato si’ a Fratelli tutti. Dva dokumenty, ktoré ukazujú cestu vpred pre celé ľudstvo, nielen pre katolíkov.

Bioetika čelí novým výzvam – napríklad kvôli rozvoju umelej inteligencie. Čo považujete za najnaliehavejšiu úlohu Cirkvi v tejto oblasti?

Znovu potvrdiť, že v centre musí byť človek, nie stroj a nie zisk niekoľkých spoločností na úkor rešpektujúceho rozvoja. Uvediem príklad z roku 2019, po medzinárodnom kongrese Pápežskej akadémie pre život na tému „Roboetika“. Po tomto kongrese ma kontaktoval generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft, Brad Smith. Úprimne mi povedal, že vo svojom svete inžinierov a IT špecialistov, ktorí sú pod neustálym tlakom na inovácie, sa čoraz viac potýkajú s etickými otázkami a dôsledkami zavádzania sofistikovaných technológií – technológií, ktoré možno použiť na ovládanie a manipuláciu s ľuďmi. Povedal mi, že chce nadviazať dialóg s Cirkvou, s ľudskou múdrosťou a etickou perspektívou náboženstva.

Viedlo to ku konkrétnym iniciatívam?

Takto sa zrodila myšlienka „Rímskej výzvy pre etiku umelej inteligencie“ (Rome Call for AI Ethics), ktorú v roku 2020 spustila Pápežská akadémia pre život. Pôvodne ju podpísali Microsoft, IBM a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Je to jednoduchý dokument so zásadami, ktoré treba rešpektovať: vývoj produktov umelej inteligencie musí byť od začiatku zameraný na spoločné dobro – nie na vykorisťovanie. Za päť rokov výzvu podpísali stovky univerzít v Latinskej Amerike, ďalšie firmy ako Cisco, židovské a moslimské organizácie a zástupcovia ázijských náboženstiev. Toto je spôsob, akým môže Cirkev prispieť k skutočnému ľudskému rozvoju.

Ako ďaleko môže – alebo by mal – zájsť dialóg s inými vedeckými disciplínami?

Neexistuje „ako ďaleko“. Musíme vstúpiť do dialógu. Pápež František to opakoval mnohokrát – napríklad, keď sa odvolával na dielo francúzskeho jezuitu a antropológa Teilharda de Chardina. Neexistuje hranica medzi vedou a vierou. Existuje len nepretržitý dialóg.

Čo to znamená?

Potrebujeme nový humanizmus, impulz zameraný na budúcnosť, ktorý hovorí: žiadne ďalšie vojny a konflikty, áno plnému životu pre všetkých. Potrebujeme spojenectvo všetkých disciplín. Skrátka: novú universitas scientiarum, z ktorej kedysi vzišla renesancia. Osobne by som chcel prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

V posledných rokoch sme sa snažili prekonať vzdialenosti. Myslím najmä na knihu La Gioia della Vita („Radosť zo života“), ktorá bola vydaná v taliančine, francúzštine a španielčine a čoskoro bude vydaná aj v ďalších jazykoch. V nej skupina teológov načrtla globálnu víziu toho, čo je dnes teologická etika a ako reagovať na etické otázky bez hotových odpovedí, ale v duchu neustáleho hľadania. Myslím aj na knihu Etica Teologica della Vita („Teologická etika života“), ktorá sumarizuje výsledky kongresu, kde vedci a teológovia z rôznych perspektív čítali, komentovali a diskutovali o La Gioia della Vita. Pápež František nám povedal, že nemôžeme robiť teológiu s myšlienkou „nie“. Teológovia musia pracovať, reflektovať a zapájať sa do dialógu, aby prispeli k ďalšiemu rozvoju magistéria.

Čo v tejto súvislosti očakávate od ďalšej generácie teológov a etikov?

Prajem im kontinuitu, vediac, že bude existovať kritika a nedorozumenia. Žiaľ, existuje časť katolíckeho sveta, ktorá sa možno bojí ísť vpred. Ale v teológii, a najmä v morálnej teológii, musí prebiehať neustály výskum. Evanjelium zostáva nezmenené, ale časy sa menia a my v nich musíme hľadať odpovede na dnešné otázky. Napríklad: čo hovorí teológia tvárou v tvár vojnám, konfliktom, klesajúcej pôrodnosti, nespravodlivosti, nerovnosti? Sú tieto javy zámerom Boha, ako veria niektoré protestantské hnutia? Alebo sú výsledkom krátkozrakosti a chamtivosti nás, ľudí? A čo nám o tom hovorí evanjelium? Myslím na dobrého Samaritána a na to, čo musíme robiť vo vzťahu k migrantom. Myslím na Posledný súd opísaný v Matúšovom evanjeliu a na mnohých chudobných, väznených, marginalizovaných a hladných ľudí dnes i v každej dobe. Cirkev čelí výzvam v týchto oblastiach. Ale bez toho, aby sme zabúdali na ústredný bod nášho vyznania – poslednú vetu Vyznania viery: „Verím vo zmŕtvychvstanie mŕtvych a večný život.“ Bez tejto viery neexistuje kresťanský pohľad na život.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené