Vatikán 4. júna (VaticanNews) V rozhovore pre taliansky denník La Stampa kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice, vyzýva na „okamžité odstránenie blokády humanitárnej pomoci“ pre Gazu v súvislosti s „nesmiernou tragédiou“, ktorá sa tam odohráva pred očami sveta. V prípade Ukrajiny apeluje na budovanie mieru, ktorý „chráni dôstojnosť všetkých bez ponižovania“. Európske zbrojenie podľa neho destabilizuje: „je nevyhnutné koordinované úsilie o mierové riešenia“.

Aké kroky treba podniknúť na zastavenie nepriateľstva na Ukrajine po neúspešnom istanbulskom summite?

„Zlyhanie istanbulského summitu nemôže a nesmie znamenať koniec úsilia o zastavenie vojny. Svätá stolica, verná svojmu poslaniu pokoja, dôrazne opakuje výzvu, aby sme nepodľahli logike násilia a falošnému realizmu, ktorý vykresľuje vojnu ako nevyhnutnú. Žiadna vojna nie je nevyhnutná, žiadny mier nie je nemožný. Zbrane môžu a musia stíchnuť, aby uvoľnili miesto nádeji na mier. To žiada evanjelium a to kričia trpiace národy.

Pápež Lev XIV. sa k tomu zaviazal slovami: „Aby sa tento mier rozšíril, vynaložím všetko úsilie. Svätá stolica je k dispozícii, aby sa nepriatelia stretli a pozreli si navzájom do očí, aby sa národom vrátila nádej a dôstojnosť, ktorú si zaslúžia – dôstojnosť pokoja.“ Aj keď sa istanbulský summit javí ako neúspech, dúfam, že sa ukáže ako prvý krok k mieru.“

Svätý Otec zdôraznil naliehavosť „spravodlivého a trvalého“ mieru na Ukrajine. Čo to konkrétne znamená?

„Znamená to predovšetkým, že skutočný mier nemôže byť výsledkom vynúteného riešenia či vzájomného strachu. Pravý mier sa buduje zvnútra – je ovocím hlbokého, úctivého a seriózneho dialógu medzi zúčastnenými stranami. Nemožno hovoriť o autentickom mieri, ak jeden štát popiera existenciu druhého. Mier je ‚spravodlivý‘ vtedy, keď uznáva a chráni dôstojnosť všetkých bez ponižovania a bez podmienok, ktoré ponechávajú rany nezahojené. Mier medzi štátmi je ‚trvalý‘ len vtedy, keď spočíva na pevných základoch medzinárodného práva, rešpektovania spravodlivosti a slobody – nie na krehkej rovnováhe zaručenej zbraňami.

Cirkev a Svätá stolica naďalej podporujú medzinárodných aktérov i štátnych lídrov a vyzývajú všetkých, aby nezatvárali dvere pred dialógom. Len tak môžeme raz uzrieť pravý, spravodlivý a trvalý mier. Zároveň si vážime a povzbudzujeme tých, ktorí v tichu a modlitbe tkajú cesty pokoja – lebo práve oni sú pravými tvorcami mieru.“

Zbrojenie sa zrýchľuje v mnohých častiach sveta, najmä v Európe. Aký postoj zaujíma Svätá stolica? A kam patrí pojem sebaobrany?

„Nárast vojenských výdavkov v posledných rokoch, ktorý sa v poslednom období ešte zintenzívnil, svedčí o silne zakorenenej predstave neistého a roztriešteného sveta. Hoci je legitímne a nevyhnutné, aby sa každý štát usiloval chrániť svoju suverenitu a bezpečnosť, musíme sa pýtať, do akej miery môže posilňovanie vojenskej moci prispieť k rastu dôvery medzi národmi a k budovaniu trvalého mieru.

Je dôležité pripomenúť, že právo na sebaobranu nie je absolútne. Musí byť sprevádzané povinnosťou minimalizovať, a kde je to možné, odstrániť hlboké príčiny alebo hrozbu konfliktu. Zároveň sa má vojenská kapacita obmedziť na to, čo je potrebné na zaistenie bezpečnosti a oprávnenej obrany. Nadmerné hromadenie zbraní síce prináša strategickú výhodu, ktorú mnohí vyhľadávajú, ale zároveň nesie riziko ďalšieho roztáčania špirály zbrojenia, podnecovania hrozby a strachu z iného a destabilizácie, ktorá môže vyústiť do dramatickej situácie pre všetkých. Je nevyhnutné znovu nájsť mierovú rovnováhu v medzinárodných vzťahoch a pokračovať v koordinovanom úsilí o odzbrojenie ako dôsledok túžby po mieri.“

Konflikt v Gaze naďalej prináša civilné obete. Aký je postoj Svätej stolice k postupu izraelskej vlády?

„Ako pri iných konfliktoch, aj v tomto prípade Svätá stolica nesúhlasí so stratégiou vojny ako riešením problémov. Rovnako ako väčšina medzinárodného spoločenstva žiadame, aby sa urýchlene odstránila blokáda humanitárnej pomoci. Je v roku 2025 prijateľné byť svedkami toho, čo sa deje v Gaze, kde civilné obyvateľstvo čelí obrovskej humanitárnej tragédii?
Doterajšie dve prímeria umožnili prepustenie viac ako 140 rukojemníkov, čo ukazuje, že vyjednávanie má svoju účinnosť – najmä v takomto zložitom kontexte. Ako to žiadajú viaceré štáty, aj Svätá stolica vníma tieto rokovania ako súčasť politického procesu, ktorý by mal smerovať k celkovému riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu a k stabilizácii celého Blízkeho východu.“

Po mesiacoch napätia bola prítomnosť izraelského prezidenta Isaaca Herzoga na omši pri začiatku pontifikátu Leva XIV. znamením nového smerovania v diplomatických vzťahoch medzi Vatikánom a židovským svetom?

„Svätá stolica nikdy nezatvárala dvere nikomu. Práve naopak, ak v poslednom desaťročí existoval na svete líder, ktorý neustále a bez výhrad odsudzoval antisemitizmus, bol to pápež František. Neraz zdôraznil, že ‚kto je kresťan, nemôže byť antisemita‘ – čo ocenili aj mnohé židovské komunity. Pápež Lev XIV. bude pokračovať v rozvíjaní židovsko-kresťanských vzťahov, ktoré katolícka strana nikdy nespochybnila – ani tvárou v tvár znepokojivému fenoménu pľuvancov, ktorými niektorí príslušníci židovskej komunity urážajú kresťanov v Jeruzaleme.

Čo sa týka Herzoga, je prezidentom štátu a koná na politickej úrovni, ktorá je odlišná od náboženskej. Svätá stolica dúfa, že túto politickú rovinu bude možné rozvíjať v prospech mierového procesu a v oblasti spoločných záujmov medzi oboma štátmi.“

Spojené štáty a Čína smerujú k novému globálnemu bipolarizmu. Ako sa postaviť k tejto geopolitickej a ekonomickej dynamike?

„Svätá stolica je presvedčená, že jedinou schodnou cestou je dialóg – aby sa rozdiely medzi týmito dvoma krajinami a ich záujmami nezvrhli do otvoreného konfliktu. V tejto chvíli je potrebné vyhnúť sa presvedčeniu, že konfrontácia medzi dvoma veľmocami je jediným možným scenárom. Z tohto pohľadu je kľúčové, aby Peking a Washington pokračovali v načatom dialógu, snažiac sa zmierniť napätie a nájsť spoločné body v otázkach ako obchod a bezpečnosť.

Rovnako je dôležité, aby ostatné krajiny a medzinárodné organizácie spolupracovali na obnove multilateralizmu a rozvoji vyváženého multipolarizmu, ktorý zabezpečí globálnu stabilitu. Diplomacia, vzájomný rešpekt, spravodlivosť a transparentnosť sú nevyhnutnými nástrojmi na zvládnutie tejto komplexnej situácie a na hľadanie riešení podporujúcich mier, rozvoj a udržateľnosť pre všetkých.“

Aký význam mali stretnutia a rozhovory medzi svetovými lídrami počas pohrebu Františka a pri inauguračnej omši Leva XIV.?

„Považujem ich za dôležité znamenie medzinárodného uznania angažovanosti Svätej stolice v prospech mieru. Toto nasadenie potvrdili už prvé slová pápeža Leva XIV., ktoré boli naliehavou výzvou na budovanie mostov. Zdá sa mi, že medzinárodné spoločenstvo túto výzvu prijalo so záujmom. Dialógy, ktoré sa odohrali v ďalších dňoch, sa sústredili práve na potrebu ukončenia konfliktov a na uznanie dôveryhodnej úlohy Svätej stolice pri ich riešení.“

Preklad Martin Jarábek