Varšava 2. júna (TK KBS) Slúžiť nevidiacim na duchu aj na tele – to je cieľom Kongregácie františkánok, služobníc Kríža, založenej pred 106 rokmi. Centrom ich činnosti je Laski, miesto vybrané výnimočnou ženou, grófkou Róžou Czackou, ktorá stratila zrak a dnes je v Katolíckej cirkvi blahoslavená.
Vzdelávanie i duchovná služba
V Laski, neďaleko Varšavy, sa sestry venujú vzdelávaniu, odbornej príprave a duchovnej podpore svojich zverencov. Kongregácia má 151 sestier, z ktorých 75 pôsobí práve tu. Ich každodenný život je naplnený starostlivosťou o nevidiace a slabozraké deti, ale aj pevným duchovným rytmom. Úsvit je tu výnimočný: „Každá z nás každé ráno prednáša Úkon obete na kríži, zvláštnu modlitbu, ktorá nám pripomína povinnosť naprávať duchovnú slepotu ľudí,“ vysvetľuje sestra Kamila. O šiestej hodine ranné chvály, o 6:30 svätá omša, cez deň služba, večer vešpery a spoločný ruženec.
Od jazdy na koni k práci pre nevidiacich
„Blahoslavená matka Elżbieta Róża Czacka je slepou matkou nás všetkých, ktorí sme slepí,“ hovorí sestra Angelica Jose, ktorá sprevádza návštevníkov Pamätnou miestnosťou – malým múzeom v Laski. Medzi fotografiami rodiny Czackých a osobnými predmetmi sa nachádza aj klekátko a rehoľný závoj. Práve včera navštívila miesto skupina Kórejcov. „Matka ukázala, ako sa dá z utrpenia, z kríža, vytvoriť cesta do neba – nielen pre seba, ale aj pre tisíce ďalších žiakov,“ zdôrazňuje sestra Angelica.
Róża sa narodila v roku 1876 v Bielej Cerkvi, bola vzdelaná, ovládala niekoľko jazykov a pochádzala zo šľachtického rodu. Ako 18-ročná spadla z koňa a prišla o zrak. Jeden z lekárov jej poradil, aby sa venovala nevidiacim – a ona to prijala ako Božie volanie. Po rokoch štúdia založila v roku 1918 Kongregáciu františkánok, služobníc Kríža.
Laski – dar nevidiacim
Najprv vznikol útulok vo Varšave a následne Asociácia pre starostlivosť o nevidiacich. V roku 1921 začala výstavba areálu v Laski. Postavila sa škola, sirotinec a knižnica. Nevidiaci si tu osvojovali praktické zručnosti.
Jedného dňa prišiel do Laski plačúci chlapec. Matka Róża ho objala a povedala: „Władziu.“ Tento chlapec neskôr ukončil všetky stupne vzdelania, stal sa z neho pán Władysław a na objatie matky Róży nikdy nezabudol. „Priviedol ma Boh,“ spomínal.
Prijať kríž ako kľúč ku šťastiu
Dnes sestry poskytujú komplexnú pomoc – od raného vývinu cez školu až po prípravu na povolanie. Nevidiacim pomáhajú k nezávislosti. „Toto dielo je Božie a pre Boha. Ak sa od tejto cesty odkloníme, prestaneme existovať,“ hovorí sestra Benita. Matka Czacka chcela vychovať elitu nevidiacich, ktorí prijmú svoju situáciu a budú svedčiť o nadradenosti ducha nad telom.
Každoročne odchádza z Laski 20 až 30 absolventov. „Matka hovorila, že väčšie nešťastie ako fyzická slepota je odvrátiť sa od Boha. To je skutočné postihnutie,“ dodáva sestra Benita.
Aj malé deti vedia potešiť: „Sestra, prečo máte dnes smutný hlas?“ pýta sa jedno dieťa. Iné jej praje toľko rokov, koľko mali spolu Noe a Abrahám. Minimálne tisíc. A sestry sú na to pripravené.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
