Bratislava 2. júna (TK KBS) Každoročne 2. júna si Cirkev pripomína pamiatku dvoch významných mučeníkov – svätého Marcelína a svätého Petra. Ich životné príbehy siahajú do čias prenasledovania kresťanov na prelome 3. a 4. storočia. Podľa najstaršej správy, ktorú zachytil pápež Damaz I. (vládol v rokoch 366 – 384), išlo o mužov pevnej viery, ktorí nezapreli Krista ani pod hrozbou smrti. Pápež Damaz síce nebol ich súčasníkom, ale ako mladý počul o ich mučeníctve rozprávať kata, ktorý vykonal rozsudok smrti.

Marcelín bol kňazom a Peter pôsobil ako exorcista – čo bol vtedajší nižší stupeň svätenia pred kňazstvom. Cisárske úrady nariadili, aby boli obaja popravení na skrytom mieste v lesnej húštine, aby sa zabránilo ich uctievaniu. Napriek tomu ich príbeh neupadol do zabudnutia. Nábožná Rimanka menom Lucilla sa postarala o prenesenie ich tiel a o dôstojné pochovanie. Ich hrob sa nachádzal na známej rímskej cintorínskej ceste Ad duas lauras, pri Labikánskej ceste, kde sa ich úcta rýchlo rozšírila a ich sviatok sa ustálil práve na 2. júna.

Cisár Konštantín Veľký dal na ich počesť postaviť jednu z najkrajších rímskych bazilík. Ich mená boli neskôr vložené do Rímskeho kánona – najstaršej eucharistickej modlitby, ktorú Cirkev používa vo svätej omši. Počas nasledujúcich storočí boli relikvie svätcov prenášané a uchovávané na rôznych miestach – z Kolína cez Štrasburg až do Seligenstadtu v Hornom Bavorsku, kde bol na ich počesť postavený benediktínsky kláštor s veľkolepou bazilikou.

Atribúty týchto svätcov – palma a koruna – symbolizujú mučeníctvo a víťazstvo nad smrťou. Význam ich mien taktiež nesie symboliku: Marcelín znamená „narodený v marci“, Peter pochádza z gréckeho „petros“, čo znamená „skala“. Ich príbeh nie je len historickým faktom, ale silným duchovným svedectvom o vernosti Bohu v čase skúšok. Ich odvaha a svedectvo viery sú inšpiráciou aj pre dnešných kresťanov, aby žili svoju vieru odvážne a verne, nech by ich životná cesta viedla kamkoľvek.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené