Vatikán 30. mája (TK KBS) Vatikánski úradníci, charitatívni pracovníci a medzinárodne uznávaní ekonómovia sa stretli, aby diskutovali o reforme dlhu na online stretnutí organizovanom Caritas Internationalis. Približne 3,3 miliardy ľudí – teda takmer polovica svetovej populácie – žije v krajinách, ktoré míňajú viac peňazí na splácanie dlhu než na zdravotnú starostlivosť.

To bola jedna z najšokujúcejších štatistík, ktoré vyplynuli z nedávneho online stretnutia organizovaného Caritas Internationalis, charitatívnou zložkou Katolíckej cirkvi. Webinár, ktorý sa konal v stredu, spojil viac ako 200 jednotlivcov – humanitárnych pracovníkov, medzinárodne uznávaných ekonómov a vysokých vatikánskych úradníkov – aby diskutovali o dlhu, klíme a rozvoji.

„Premeňte dlh na nádej“

Diskusiu otvoril Alastair Dutton, generálny tajomník Caritas. Poukázal na to, že skutočnosť, že toľko krajín míňa viac na obsluhu svojho dlhu než na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, ukazuje, že v dnešnej ekonomike sú ľudia druhoradí v porovnaní s ekonomickými záujmami.

Dutton tiež zdôraznil, že tému reformy dlhu nastolil už pápež Lev I., len niekoľko týždňov po začiatku svojho pontifikátu. Túto tému považoval za kľúčovú aj zosnulý pápež František, ktorý v roku 2024 vyzval na vytvorenie „nadnárodného mechanizmu“ na riadenie dlhu medzi krajinami, aby sa predišlo mentalite „každý sám za seba“, v ktorej „vždy prehrávajú tí najslabší“.

Vo svojom prejave Dutton vyzdvihol kampaň Caritas s názvom „Premeňte dlh na nádej“, ktorá vyzýva na odpustenie nespravodlivého dlhu.

Cieľom kampane – ako vysvetlil úradník Caritas Alfonso Apicella – je vybudovať verejný tlak na nekalé dlhové praktiky, najmä vzhľadom na prebiehajúci Jubilejný rok 2025 Katolíckej cirkvi, obdobie tradične spojené s finančnou zhovievavosťou. „Na svete je 1,4 miliardy katolíkov,“ povedal Apicella, „a my chceme ukázať, že majú svoju moc.“

Dopad dlhového systému

Medzi ďalšími rečníkmi na podujatí bol aj profesor Martin Guzmán z Kolumbijskej univerzity, bývalý argentínsky minister hospodárstva.

Profesor Guzmán zdôraznil ničivé účinky globálneho dlhového systému na najchudobnejšie krajiny sveta, ktoré podľa neho čelia vyšším úrokovým sadzbám než ich bohatší partneri. Hovoril aj o práci vatikánskej jubilejnej komisie expertov, ktorej predsedá nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz a ktorá pripravuje správu o dlhových a rozvojových krízach na globálnom Juhu.

Medzitým sestra Alessandra Smerilli, sekretárka Dikastéria Svätej stolice pre podporu integrálneho ľudského rozvoja, zdôraznila myšlienku pápeža Františka o „ekologickom dlhu“ bohatých krajín voči chudobnejším, ktoré trpia dôsledkami klimatickej krízy, na ktorej vzniku sa podieľali podstatne menej.

Tejto témy sa dotkol aj arcibiskup Gabriele Caccia, stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov, ktorý poznamenal, že koncept ekologického dlhu zdôraznil aj pápež František vo svojej bule k jubilejnému roku.

Arcibiskup Caccia zdôraznil dôležitosť jasnej komunikácie o vplyve dlhového systému na chudobné krajiny. „Nie je to len technická ekonomická záležitosť,“ povedal, ale „jasná prekážka integrálneho ľudského rozvoja.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené