Ukrajina 30. mája (VaticanNews) Apoštolský nuncius na Ukrajine Mons. Visvaldas Kulbokas nadviazal na slová pápeža Leva XIV., ktorý počas generálnej audiencie v stredu 28. mája vyzval na zastavenie vojny a vyjadril solidaritu s ukrajinským ľudom „zasiahnutým novými útokmi proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre“.
„Ako Cirkev aj ako ľudstvo sa naďalej modlime za mier,“ povedal nuncius, pričom zdôraznil potrebu obrátenia sŕdc. Pozitívnym znamením je podľa neho výmena zajatcov – hoci sa zatiaľ nedosiahlo riešenie politických otázok, „dialóg je užitočný aspoň z humanitárneho hľadiska“. Cirkev naďalej podporuje každú snahu o mier a zároveň ostáva nablízku tým, ktorí trpia.
Vaša excelencia, čo by ste chceli povedať po výzve pápeža?
Slová pápeža Leva XIV. týkajúce sa útokov na ukrajinské mestá, na infraštruktúru, a výzva modliť sa za mier sú veľmi dôležité. Predovšetkým by som zdôraznil posledný aspekt: modlitbu za mier. Pretože kontext je taký, že vo štvrtom roku vojny sa útoky na mestá a na civilnú infraštruktúru neznižujú, ale zvyšujú. V posledných dňoch sme boli svedkami nepretržitého ostreľovania, aj v hlavnom meste Kyjeve, každý deň, každú noc. Žiadna armáda na svete by nebola schopná brániť sa pred takýmito intenzívnymi útokmi. Tvárou v tvár tejto realite – skutočnosti, že nikto nie je schopný ubrániť život, mestá, infraštruktúru – je pápežovou výzvou modliť sa za mier. Stále sa ešte nachádzame v mesiaci máj, mesiaci zasvätenom modlitbe ruženca. Tu mi vždy prichádzajú na myseľ slová Panny Márie z Fatimy: „Modlite sa, modlite sa, modlite sa. Modlitbou premôžete ničenie a vojnu a dosiahnete obrátenie sŕdc“. Je to teda prakticky jediná zbraň, ktorú máme ako Cirkev a ako ľudstvo. Osobne som veľmi vďačný Svätému Otcovi za túto výzvu.
V uplynulých dňoch sa uskutočnila najväčšia výmena zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku vojny. Vieme, že otázka zajatcov Svätej stolici veľmi leží na srdci. Čo by ste chceli povedať k tejto výmene?
Áno, na jednej strane sa na nás ako na nunciatúru niekoľkokrát denne obracajú rodiny alebo združenia rodín so žiadosťou o pomoc pri hľadaní svojich nezvestných alebo uväznených blízkych, z ktorých mnohí sú civilisti. Výmena, ktorá sa uskutočnila, bola veľmi dôležitá, pretože hovoríme o 1 000 väzňoch na každej strane. Skutočne je to radosť pre ľudí, ktorí sa vrátili domov. Veľká radosť. Vieme, že to bol výsledok, takmer jediný výsledok rokovaní, ktoré sa uskutočnili 16. mája v Istanbule. Takže aj keď sa nepodarilo vyriešiť politické otázky, dialóg je užitočný aspoň z humanitárneho hľadiska. Je to teda veľmi dobrý výsledok. Samozrejme, najväčší problém sa týka civilistov a tiež detí, pretože neexistuje takmer žiadna možnosť výmeny. Aká výmena? Čo môže Ukrajina dať na oplátku? Často je teda paradoxne jednoduchšie vymeniť vojenských zajatcov, pretože Ukrajina môže ponúknuť aj niečo na oplátku: nie tak v prípade civilistov. Preto musíme ešte viac zintenzívniť modlitbu aj úsilie. Avšak je ťažké mať jasno v tom, ktorým smerom sústrediť sily, pretože sme ako v slepej uličke. Niektorí z vymenených zajatcov boli civilisti. Potešilo ma to, avšak počet civilistov (Rusov, pozn. red.), ktorí zostali na Ukrajine, je veľmi obmedzený, ani zďaleka sa nepribližuje počtu civilistov (Ukrajincov, pozn. red.), ktorí zostali na druhej strane.
Svitlana Dukhovych – VaticanNews
Preklad: Zuzana Klimanová, redakčne upravené
