Bratislava 28. mája (TK KBS) Vydavateľstvo DON BOSCO predstavuje knihu Tri saleziánske perly, ktorá je venovaná spomienkam na vzácnych saleziánov: dona Andreja Šándora, známeho pod umeleckým menom Gorazd Zvonický, dona Augustína Nádaského a dona Rudolfa Blatnického. Títo traja muži, ktorí pôsobili v Ríme v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, zanechali nezmazateľnú stopu v životoch mnohých mladých ľudí, ktorých viedli a vychovávali na Slovenskom gymnáziu.
Autor knihy don Jozef Tomšík SDB nám prostredníctvom svojich osobných spomienok približuje, „aké boli“ tieto osobnosti, ktoré ho formovali a ktoré obdivoval. Z jeho rozprávania sa nám skladá obraz ich oddanosti, obetavej lásky a neúnavnej práce pre dobro slovenskej mládeže, ktorú kreatívne uskutočňovali aj v exile, keďže počas komunistického režimu nemohli
svoje saleziánske povolanie rozvíjať na Slovensku. Každý z nich priniesol do života svojich žiakov jedinečné hodnoty, osobnú vieru a tvorivé inšpirácie, ktoré pretrvávajú v ich životoch dodnes – od ideálov saleziánskosti sv. Jána Bosca po ideály slovenskosti, od služby Katolíckej cirkvi po službu národnému spoločenstvu Slovákov na Slovensku i tým roztrateným v zahraničí na rôznych kontinentoch.
Titul Tri saleziánske perly si môžete objednať TU.
Ukážka z knihy:
„Don Šándor mal vo zvyku prekvapiť nás niečím, o čom si myslel, že nás poteší. Buď nám nosieval na hodiny latinčiny sladkosti, alebo nás brával na krátke vychádzky. A viackrát sa stalo, že nás zobral von aj počas hodiny. Šli sme do blízkeho údolia, ktoré sa tiahlo na západ od areálu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde v súčasnosti majú rehoľné domy maltské dominikánky. Brával nás von, keď bolo pekne, teplo, slnečno. Keď sme prišli na miesto, ktoré si bol predtým obzrieť, posadali sme si na zem. Aj on si sadol a začala sa hodina latinčiny. Prebiehala tak ako v triede. S rovnakým nasadením aj z jeho strany, aj z našej. Pre nás to bola príjemná zmena. Prechádzka i pobyt vonku nám dobre padli, lebo hodiny latinčiny boli vždy ťažké. Spomínam si však, že hodiny latinčiny strávené v prírode bývali akési ľahšie než v triede. Pravdepodobne preto, že sa na nich neskúšalo, len vysvetľovalo. A keď aj padla otázka, smel ju zodpovedať ten, kto vedel. Nijaké vyvolávanie. I preto sme mávali tie hodiny latinčiny radi...“
O autorovi
Jozef Tomšík SDB (1954) pochádza zo slovenskej dediny Selenča v srbskej Vojvodine. Po maturite vstúpil do saleziánskeho noviciátu a v septembri 1974 zložil prvé rehoľné sľuby. Neskôr študoval filozofiu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme a teológiu na Vysokej filozoficko-teologickej škole v Benediktbeuerne v Nemecku. Licenciát zo systematickej teológie získal na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme. Istý čas pôsobil v slovenskej saleziánskej komunite v Bazileji vo Švajčiarsku. Po získaní doktorátu z ekumenizmu na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme ho predstavení poslali do Turína, kde pôsobil ako profesor na Teologickej vysokej škole v Crocette.
Zdroj: Vydavateľstvo DON BOSCO
