Vatikán 28. mája (VaticanNews) Hrozné obrazy prichádzajúce z Gazy, antisemitský útok vo Washingtone, hypotéza mierového samitu o Ukrajine a začiatky pontifikátu Leva XIV.: kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár, v rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o témach, ktoré sú v súčasnosti v centre pozornosti Svätej stolice.

Vaša Eminencia, v Gaze deti umierajú od hladu a obyvateľstvo je vyčerpané, bomby padajú na školy a nemocnice. Napriek tomu sa zdá, že neexistuje zámer zastaviť bombardovanie...

To, čo sa deje v Gaze, je neprijateľné. Medzinárodné humanitárne právo musí platiť vždy a pre všetkých. Vyzývame na zastavenie bombardovania a na prísun potrebnej pomoci pre obyvateľstvo: som presvedčený, že medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko, čo je možné, aby sa táto tragédia skončila. Zároveň dôrazne opakujeme našu výzvu, aby Hamas okamžite prepustil všetkých rukojemníkov, ktorých stále zadržiava, a aby vrátil telá tých, ktorí boli zabití po barbarskom útoku na Izrael zo 7. októbra 2023.

Ako ste reagovali na nedávny útok vo Washingtone, pri ktorom boli zabití dvaja pracovníci izraelskej ambasády?

Hlboko ma to šokovalo. Ako sa stalo aj 7. októbra, ide o nevinné obete, ktoré sa navyše angažovali v mierových a humanitárnych iniciatívach. Musíme byť ostražití a zabezpečiť, aby rakovina antisemitizmu, ktorá nikdy nebola definitívne porazená, opäť nepozdvihla hlavu.

V posledných dňoch sa po slabých výsledkoch istanbulského stretnutia hovorilo o možnosti nových rokovaní, ktoré by sa konali vo Vatikáne, hoci z ruskej strany zaznelo „nie“. Môžete nám povedať, čo sa v tejto súvislosti hýbe?

Pápež Lev ponúkol plnú disponibilitu Svätej stolice pre usporiadanie prípadných rokovaní s ponukou neutrálneho, chráneného miesta. Nejde teda o sprostredkovanie, pretože o sprostredkovanie musia požiadať strany. V tomto prípade naopak došlo len k verejnej ponuke ochoty hostiť prípadné stretnutie. V súčasnosti sa hovorí aj o iných možných miestach, napríklad o Ženeve. V každom prípade nie je dôležité, kde sa budú konať rokovania medzi Rusmi a Ukrajincami, v ktoré všetci dúfame. Skutočne dôležité je to, aby sa tieto rokovania konečne začali, pretože je naliehavo potrebné zastaviť vojnu. Predovšetkým je naliehavo potrebné prímerie, aby sa skončilo pustošenie, ničenie miest, civilistov, ktorí prichádzajú o život. A potom je naliehavo potrebné dosiahnuť stabilný, spravodlivý a trvalý mier, ktorý by teda prijali a odsúhlasili obe strany.

Slovo „pokoj“ zaznievalo od prvých chvíľ z úst nového pápeža v deň jeho zvolenia.

Áno, Lev XIV. pevne pokračuje v šľapajach svojich predchodcov. Dotklo sa ma, že vo svojom prvom príhovore Regina coeli (Raduj sa, nebies Kráľovná) z centrálnej lodžie vatikánskej baziliky – teda z miesta, odkiaľ pápež František naposledy požehnal veriacim a hovoril o mieri a odzbrojení – pápež Lev zopakoval slová svätého Pavla VI. adresované OSN: „Už nikdy viac vojnu!“. Pápež a celá Svätá stolica sú odhodlaní budovať mier a podporovať každú iniciatívu na dialóg a rokovania.
Niektorí hovoria o obnovenom „protagonizme“ Vatikánu na svetovej scéne...

Radšej by som sa vrátil k hlbokým slovám Leva XIV. v homílii omše s kardinálmi v Sixtínskej kaplnke a v homílii omše na začiatku pontifikátu: Musíme sa vytrácať, pretože protagonistom je Kristus, kresťania sa necítia byť nadradení ostatným, ale sú skôr povolaní byť „malým kvasom v ceste“, aby vydali svedectvo o láske, jednote a pokoji. Namiesto toho, aby sme hovorili o „protagonizme“, by som teda diplomatické iniciatívy radšej zaradil do tohto kontextu služby mieru a bratstva.

Pápež Lev pri prijatí novinárov vyzval na „odlišnú komunikáciu“. Existuje aj „vojna slov“?

Novinári a komunikátori vo všeobecnosti plnia cennú úlohu, ktorá je ešte cennejšia v čase vojny. Pápež vyzval na komunikáciu, ktorá „sa nezaodieva do agresívnych slov“ a „nikdy neoddeľuje hľadanie pravdy od lásky, s ktorou ju musíme pokorne hľadať“. Aj slová sa môžu stať nástrojom vojny, alebo nám môžu pomôcť pochopiť sa navzájom, viesť dialóg a uznať sa za bratov. Pokoj sa začína v každom z nás a sme povolaní budovať ho práve počínajúc tým, ako komunikujeme s druhými. Ako vysvetlil pápež Lev, musíme „odmietnuť paradigmu vojny“ aj v komunikácii.

Keď už hovoríme o hľadaní pravdy: v posledných dňoch pápeža Františka až po dni tesne pred konkláve sa objavili komentáre o minulých krokoch viacerých vedúcich dikastérií Kúrie v súvislosti s nahláseniami, ktoré dostali v minulosti o prípadoch zneužívania. Boli analyzované?

Pokiaľ ide o komentáre a fámy o konaní niektorých vedúcich dikastérií Rímskej kúrie v súvislosti so správami o zneužívaní v čase, keď boli diecéznymi biskupmi, vyšetrovania vykonané príslušnými orgánmi na základe preskúmania objektívnych a dokumentárnych údajov ukázali, že prípady boli riešené ad normam iuris, t. j. podľa platných noriem, a boli postúpené vtedajšími diecéznymi biskupmi príslušnému dikastériu na preskúmanie a posúdenie obvinení. Kontroly vykonané príslušnými orgánmi nezistili definitívne žiadne nezrovnalosti v konaní diecéznych biskupov.

Nový pápež, ktorý prijal meno Lev, je v kontinuite s pápežom od Rerum novarum: na konci 19. storočia bola priemyselná revolúcia, dnes žijeme v čase digitálnej revolúcie a výziev, ktoré prináša umelá inteligencia. Ako reagovať na tieto výzvy?

Očakávame úvahy, ktoré bude chcieť Petrov nástupca na túto tému predniesť. Som presvedčený, že správnou cestou nie je ani nekritické prijatie, ani démonizovanie. Čoraz sofistikovanejšie a výkonnejšie možnosti, ktoré nám technológie ponúkajú, musia zostať nástrojmi a vždy ich treba využívať na dobré účely, pričom nikdy nesmieme zabúdať na to, že stroju nemôžeme delegovať rozhodnutia týkajúce sa života alebo smrti ľudí. Musíme byť ostražití, aby sme sa vyhli tomu – ako sa to, žiaľ, niekedy stáva –, že by sa digitálne prostriedky, a teda aj umelá inteligencia použili ako nástroj propagandy na ovplyvňovanie verejnej mienky falošnými správami. Lev XIV. pripomínajúc uväznených novinárov hovoril o odvahe „tých, ktorí bránia dôstojnosť, spravodlivosť a právo národov byť informovaní, pretože len informovaní ľudia sa môžu slobodne rozhodovať“.

Andrea Tornielli
Preklad: Zuzana Klimanová