Vatikán 25. mája (VaticanNews) Počas svojho nedeľného stretnutia s veriacimi sa pápež Lev XIV. prvýkrát prihovoril z okna Apoštolského paláca. Povzbudil veriacich, aby sa nebáli svojej krehkosti, ale aby s dôverou prijímali dar Ducha Svätého, ktorý v nich prebýva. Vychádzajúc z evanjelia Šiestej veľkonočnej nedele zdôraznil, že Božie prisľúbenie – „urobíme si uňho príbytok“ – premieňa srdce človeka na chrám Božej prítomnosti, ktorá osvecuje, posilňuje a vedie.
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Ešte som na začiatku svojej služby medzi vami. Chcem vám predovšetkým poďakovať za náklonnosť, ktorú mi prejavujete. Zároveň vás prosím, aby ste ma podporovali svojou modlitbou a blízkosťou.
Vo všetkom, k čomu nás Pán volá – v každodennom živote i na ceste viery – sa niekedy cítime nehodní a neschopní. No práve dnešné evanjelium (porov. Jn 14, 23 – 29) nám hovorí, že sa nemáme spoliehať na vlastné sily, ale na Pánovo milosrdenstvo, ktorý si nás vyvolil, s istotou, že nás vedie a všetkému nás učí Duch Svätý.
Apoštolom, ktorí sú v predvečer smrti Majstra plní úzkosti a nepokoja a kladú si otázku, ako budú môcť byť pokračovateľmi a svedkami Božieho kráľovstva, Ježiš zvestuje dar Ducha Svätého týmto nádherným prisľúbením: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo; môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (v. 23).
Takto Ježiš zbavuje učeníkov všetkej úzkosti a môže im povedať: „Nech sa vám srdce nevzrušuje a nech sa nestrachuje“ (v. 27). Ak zostávame v jeho láske, on sám v nás prebýva, náš život sa stáva Božím chrámom a táto láska nás osvecuje, preniká naše myslenie aj rozhodnutia a rozlieva sa na druhých, aby presvetlila všetky situácie nášho života.
Toto Božie prebývanie v nás, drahí bratia a sestry, je práve darom Ducha Svätého, ktorý nás berie za ruku a dáva nám zakusovať – aj v každodennosti – Božiu prítomnosť a blízkosť, čím nás robí svojím príbytkom.
Je krásne, že keď hľadíme na svoje povolanie, na skutočnosti a osoby, ktoré nám boli zverené, na záväzky, ktoré nesieme, a na naše služby v Cirkvi, každý z nás môže s dôverou povedať: aj keď som krehký, Pán sa nehanbí za moju ľudskosť – naopak, prichádza, aby prebýval vo mne. Sprevádza ma svojím Duchom, osvecuje ma a robí ma nástrojom svojej lásky pre iných, pre spoločnosť a pre svet.
Drahí, na základe tohto prisľúbenia kráčajme v radosti viery, aby sme boli svätým chrámom Pána. Usilujme sa prinášať jeho lásku všade, pričom pamätajme, že každá sestra a každý brat je Božím príbytkom a že jeho prítomnosť sa zvlášť zjavuje v maličkých, chudobných a trpiacich, ktorí nás pozývajú byť kresťanmi pozornými a súcitnými.
Zverme sa všetci orodovaniu Preblahoslavenej Panny Márie. Mocou Ducha sa ona stala „príbytkom zasväteným Bohu“. S ňou môžeme aj my zakúsiť radosť z prijatia Pána a byť znamením a nástrojom jeho lásky.
Preklad Martin Jarábek
