Bratislava/Viedeň 21. mája (TK KBS/KAP) Generálny vikár východných cirkví Yuriy Kolasa zdôraznil úsilie o spoločnú identitu gréckokatolíckych cirkví v Európe a o formáciu kňazov, ktorá zodpovedá moderným európskym výzvam. V stredu dopoludnia otvoril vo viedenskom arcibiskupskom paláci medzinárodnú konferenciu pri príležitosti 250. výročia založenia viedenského gréckokatolíckeho kňazského seminára „Barbareum“. Na konferencii, ktorá potrvá do štvrtka, sa zišli rektori gréckokatolíckych seminárov z celej Európy a mnohí biskupi, ktorí diskutujú o úlohe východných katolíckych cirkví pri hlásaní evanjelia a podporovaní jednoty, mieru a stability v Európe.

Generálny vikár Kolasa hovoril o odkaze Barbarea, a to o „jednote v rozmanitosti“ naprieč rôznymi cirkevnými tradíciami a kultúrami. Barbareum bolo skutočnou oázou spoločného vzdelávania, modlitby a bratstva, ktorá spájala mladých mužov z rôznych regiónov, jazykových a kultúrnych tradícií. 250. výročie pripomína ústrednú úlohu seminára pri výchove vedúcich osobností, ktoré prispeli k duchovnému a kultúrnemu základu zjednotenej Európy.

Aj dnes je podľa Kolasu potrebné zabezpečiť, „aby budúci duchovní boli dobre pripravení na pastorálne, duchovné a spoločenské výzvy dnešného sveta“.

Generálny vikár pripomenul homíliu pápeža Leva XIV. pri jeho inaugurácii, keď hovoril o zjednotenej Cirkvi ako o „kvase pre zmierený svet“. V nadväznosti na pápežovu výzvu sa gréckokatolícke cirkvi chcú snažiť „byť kvasom jednoty a spoločenstva vo všetkých našich cirkvách tým, že prijmeme bohatstvo našich rozdielov a zároveň budeme kráčať spoločným cieľom a v láske“, povedal Kolasa.

Začiatok konferencie večernými modlitbami

Hostiteľom konferencie je kardinál Christoph Schönborn vo funkcii ordinára pre katolícke východné cirkvi v Rakúsku. V utorok večer sa kardinál zúčastnil na večerných modlitbách v gréckokatolickom Kostole sv. Barbory, ktoré otvorili konferenciu.

Gréckokatolícka cirkev je vo Viedni prítomná od roku 1775. Po tom, ako v roku 1772 Rakúšania obsadili Halič, sa habsburská monarchia zrazu ocitla v situácii, keď na jej území žilo tri milióny katolíkov byzantského obradu. To viedlo Máriu Teréziu k tomu, že v roku 1775 odovzdala Kostol a Kláštor sv. Barbory vo viedenskej Postgasse ukrajinskej gréckokatolíckej farnosti. S tým súviselo aj založenie kňazského seminára Barbareum.

Barbareum sa veľmi rýchlo stalo centrom teologických a intelektuálnych výmen. Gréckokatolícki seminaristi študovali filozofiu, teológiu, liturgickú prax a jazyky, medzi nimi latinčinu, gréčtinu a staroslovienčinu. Veľký dôraz sa kládol na posilňovanie silnej gréckokatolíckej identity a zároveň na zachovanie spoločenstva s rímskokatolíckou cirkvou. Študenti preto navštevovali aj prednášky na viedenských univerzitách a seminár udržiaval úzke vzťahy s rímskokatolíckymi inštitúciami.

Napriek tomuto rýchlemu pozitívnemu vývoju malo Barbareum len krátku životnosť: v roku 1784 Jozef II. seminár zrušil a vzdelávanie gréckokatolíckeho duchovenstva bolo presunuté z Viedne do nových generálnych seminárov v Ľvove a Egeri.

Medzinárodná konferencia v septembri

V septembri sa vo Viedni uskutoční ďalšia medzinárodná konferencia katolíckych východných cirkví. Kardinál Schönborn pozýva na každoročné stretnutie katolíckych biskupov východnej Európy, ktoré sa bude konať od 8. do 11. septembra. Konferencia sa koná pod záštitou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Prevažne gréckokatolícki biskupi rôznych katolíckych východných cirkví budú rokovať o aktuálnych pastorálnych, teologických a spoločensko-politických otázkach. Podľa generálneho vikára Kolasu sa vo Viedni očakáva viac ako 100 biskupov katolíckych východných cirkví v Európe.

Zdroj: Kathpress