Vatikán 21. mája (VaticanNews) Pri svojej prvej generálnej audiencii v stredu 21. mája Svätý Otec Lev XIV. nadviazal na cyklus jubilejných katechéz o nádeji, ktorý začal jeho predchodca pápež František. V katechéze sa sústredil na podobenstvo o rozsievačovi, ktoré ukazuje, ako veľkodušne Boh zasieva svoje slovo do každého srdca, bez ohľadu na jeho stav. Táto jednoduchosť a štedrosť evanjelia sa stáva základom nádeje, ktorá nevychádza z našej dokonalosti, ale z dôvery Boha v nás.

Cyklus Katechéz – Jubileum 2025
Ježiš Kristus, naša nádej

II. Ježišov život. Podobenstvá.

6. Rozsievač. Hovoril im veľa v podobenstvách (Mt 13, 3a)

streda, 21. mája 2025

Čítanie: Mt 13,1 – 9

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. lné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. lné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“

Drahí bratia a sestry,

s radosťou vás vítam na tejto mojej prvej generálnej audiencii. Dnes pokračujem v cykle jubilejných katechéz na tému „Ježiš Kristus – naša nádej“, ktoré začal pápež František.

Dnes budeme pokračovať v rozjímaní o Ježišových podobenstvách, ktoré nám pomáhajú znovu objaviť nádej, pretože nám ukazujú, ako Boh koná v dejinách. Dnes by som sa chcel pristaviť pri jednom osobitnom podobenstve, pretože ide akoby o úvod k všetkým podobenstvám. Mám na mysli podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13, 1 – 17). V istom zmysle v tomto rozprávaní môžeme rozpoznať Ježišov spôsob komunikácie, ktorý nám má čo povedať aj v súčasnosti pri ohlasovaní evanjelia.

Každé podobenstvo rozpráva príbeh zo života, a predsa chce povedať niečo viac – odkazuje na hlbší význam. Podobenstvo v nás vyvoláva otázky, pozýva nás nezostať pri zjavnom význame. Pred príbehom, ktorý sa rozpráva, alebo pred obrazom, ktorý nám je predložený, sa môžem spýtať: Kde som v tomto príbehu ja? Čo mi tento obraz hovorí o mojom živote? Slovo podobenstvo totiž pochádza z gréckeho slovesa paraballein, ktoré znamená „hodiť pred“. Podobenstvo mi pred oči kladie slovo, ktoré ma vyzýva a podnecuje k zamysleniu.

Podobenstvo o rozsievačovi hovorí práve o dynamike Božieho slova a o účinkoch, ktoré vyvoláva. Každé evanjeliové slovo je totiž ako osivo, ktoré sa rozsýpa na pôdu nášho života. Ježiš často používa obraz zrna, pričom mu dáva rôzne významy. V trinástej kapitole Matúšovho evanjelia podobenstvo o rozsievačovi uvádza sériu ďalších krátkych podobenstiev, z ktorých niektoré hovoria práve o tom, čo sa deje v pôde: o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrnku, o poklade ukrytom v poli. Čo teda predstavuje táto pôda? Je to naše srdce, ale aj svet, spoločenstvo, Cirkev. Božie slovo totiž oplodňuje a premieňa každú skutočnosť.

Na začiatku vidíme Ježiša, ako vychádza z domu a okolo neho sa zhromažďuje veľký zástup (Mt 13, 1). Jeho slovo fascinuje a prebúdza zvedavosť. Medzi ľuďmi sú, prirodzene, rozličné životné situácie. Ježišovo slovo je určené všetkým, no v každom pôsobí inak. Tento kontext nám umožňuje lepšie pochopiť zmysel podobenstva.

Rozsievač – pomerne netypický – vychádza siať, no nestará sa o to, kam semeno dopadne. Rozsýpa ho aj tam, kde je nepravdepodobné, že prinesie úrodu: na cestu, na skalnaté miesta, medzi tŕnie. Toto správanie prekvapuje poslucháčov a vyvoláva otázku: Prečo to robí?

My sme zvyknutí všetko si dôkladne premyslieť – a niekedy je to potrebné –, no v láske to takto nefunguje! Spôsob, akým tento „štedrý“ rozsievač rozhadzuje osivo, je obrazom toho, ako nás Boh miluje. Je síce pravda, že osud zrna závisí aj od toho, ako ho pôda prijme a v akom je stave, no predovšetkým nám v tomto podobenstve hovorí, že Boh rozsieva svoje slovo na každý typ pôdy, teda do každej našej situácie: niekedy sme povrchnejší a roztržití, niekedy sa necháme uniesť nadšením, inokedy nás znepokojujú starosti tohto sveta, no sú aj chvíle, keď sme otvorení a prijímajúci. Boh dôveruje a dúfa, že semeno raz predsa len vyklíči. Takto nás miluje: nečaká, kým sa staneme najlepšou pôdou, ale neprestajne nám štedro daruje svoje slovo. A možno práve keď uvidíme, že nám dôveruje, v nás vznikne túžba byť lepšou pôdou. To je nádej – založená na skale Božej štedrosti a milosrdenstva.

Keď Ježiš rozpráva o tom, ako semeno prináša úrodu, hovorí aj o svojom živote. Ježiš je Slovo, on je tým zrnom. A aby zrno prinieslo úrodu, musí zomrieť. Toto podobenstvo nám teda hovorí, že Boh je ochotný „plytvať“ kvôli nám a že Ježiš je ochotný zomrieť, aby premenil náš život.

Mám na mysli ten nádherný obraz od Van Gogha: Rozsievač pri západe slnka. Obraz rozsievača pod spaľujúcim slnkom vo mne vyvoláva predstavu roľníkovej námahy. A zaujalo ma, že Van Gogh namaľoval za rozsievačom už zrelé klasy. Zdá sa mi to ako obraz nádeje: zrno, tak či onak, prinieslo úrodu. Nevieme presne ako, ale je to tak. V centre výjavu však nie je rozsievač, ktorý je posunutý nabok, ale celému obrazu dominuje slnko – akoby nám pripomínalo, že to Boh hýbe dejinami, aj keď sa nám niekedy zdá vzdialený alebo neprítomný. On je tým slnkom, ktoré ohrieva zem a dozrieva zrno.

Drahí bratia a sestry, v akej životnej situácii nás dnes Božie slovo oslovuje? Prosme Pána o milosť, aby sme vždy vedeli prijať toto zrno, ktorým je jeho slovo. A ak si uvedomíme, že nie sme úrodnou pôdou, nezúfajme, ale prosme ho, aby na nás ďalej pracoval a premenil nás na lepšiu pôdu.

Preklad Martin Jarábek