Bratislava 21. mája (TK KBS) Do sŕdc mnohých sa zapísal ako človek s neuhasiteľnou vnútornou iskrou. Apoštol trpiacich, priateľ a duchovný otec mladých ľudí s telesným znevýhodnením. Kňaz, jezuita, trpiteľ pre vieru i trpezlivý nositeľ kríža vlastnej choroby – páter Alojz Šatura zo Spoločnosti Ježišovej. Pri stom výročí jeho narodenia bola v nedeľu 18. mája 2025 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave slávnostná svätá omša na poďakovanie Bohu za jeho osobnosť.
Sláveniu predsedal provinciál jezuitov páter Jozef Šofranko za účasti rehoľných spolubratov, príbuzných Alojza Šaturu, rodákov z obce Jablonec neďaleko Trnavy, zástupcov Spoločenstva Samaritán a ďalších veriacich.
Slávnostným kazateľom bol Ján Majerčák SJ z Exercičného domu v Prešove, koncelebrovali bývalý provinciál Emil Váni SJ a ďalší jezuitskí pátri.
V homílii sa páter Ján Majerčák podelil so svedectvom o osobnej láske k Ježišovi Kristovi, ktorou páter Alojz dokázal strhnúť jeho i ďalších ľudí. Pripomenul hlboký pokoj, ktorý vyžaroval z tváre pátra Alojza, akoby bol v neustálej kontemplácii.
Prešovský exercitátor, ktorý sám od detstva nesie na nohe následky obrny, kázal po sediačky. Zacitoval mimoriadne silné slová sv. Ignáca z Loyoly „Choroba nie je menší dar ako zdravie“ a poukázal na príklad Alojza Šaturu, ktorý pochopil zmysel týchto slov a vyjadril to postojom lásky, ktorá slúži.
Láska je plodná, len ak sa prejavuje službou blížnemu a je v priamom kontakte s realitou, zdôraznil kazateľ. Láska k blížnemu si vyžaduje aj lásku k sebe samému.
„Prísny k sebe – láskavý k druhým. To bol Ujko Lojzi,“ povedal v závere slávnosti synovec Tomáš Šatura, ktorý sa prihovoril v mene príbuzných. Pripomenul ho ako charizmatického apoštola mládeže, mystika, ktorý pri oltári prežíval kontakt s Kristovým tajomstvom, dôsledného kazateľa a vyhľadávaného spovedníka.
Priblížil tiež katechetickú metódu, akou páter Alojz viedol deti k láske k Bohu a k Panne Márii: vždy začal pútavými príbehmi o misionároch a takto ich priviedol k vrúcnej modlitbe na kolenách.
Kto bol Alojz Šatura?
Jezuitský kňaz páter Alojz Šatura sa narodil 30. apríla 1925 v Jablonci, okr. Pezinok, niekdajšom Halmeši. Svoje rehoľné a kňazské povolanie napĺňal v podmienkach náboženského prenasledovania, popri práci v civilnom zamestnaní. Venoval sa katechéze mládeže a osobitne duchovnej starostlivosti o hendikepovaných.
Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil Alojz v roku 1942 v Ružomberku. Bol známy svojím elánom a športovým duchom. V roku 1950 ho v Trnave zastihla násilná likvidácia kláštorov, a tak kňazstvo prijal tajne 24. decembra 1950 v Prahe od biskupa Kajetána Matouška.
Ako 28-ročný prežil v roku 1953 v pracovnom tábore v oceliarňach v Kladne ťažký úraz, z ktorého sa liečil niekoľko mesiacov. Následky sa mu po rokoch prejavili v podobe vážnej choroby pohybového ústrojenstva. Od roku 1954 žil v Bratislave.
Zamestnal sa ako skladník vo Vodohospodárskych stavbách vo štvrti Prievoz, kde aj býval. V tomto prostredí rozvinul apoštolát výchovy a katechizovania mládeže. Svoju kňazskú a vychovávateľskú charizmu neskôr prejavil najmä v starostlivosti o chlapcov a dievčatá s postihnutím v ústavoch pre telesne a kombinovane postihnutú mládež na Patrónke.
Mimoriadnu obľubu si získal počas niekoľkých rokov verejného kňazského pôsobenia v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v centre mesta. Bolo to v období 1968 až 1974, keď dostal súhlas na slúženie svätých omší. Bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom.
V závere života páter Alojz Šatura trpezlivo znášal ťažkú chorobu, laterálnu muskulárnu dystrofiu – postupné ochabovanie svalstva. Pri jeho lôžku sa striedali mladí dobrovoľníci, ktorí dosvedčujú, že zomrel v povesti svätosti. Pán si ho povolal presne v deň 58. narodenín, 30. apríla 1983.
Pre tých, ktorí ho poznali, zostal páter Alojz žiarivým príkladom empatického človeka a horlivého kňaza. Ľudí zo svojho okruhu inšpiroval k zaangažovaniu sa v nezištnej službe bratom a sestrám.
Vďaka jeho duchovnému odkazu sa neskôr vytvorilo Spoločenstvo Samaritán, zamerané na začlenenie chorých do života Cirkvi a spoločnosti. Dlhoročnou vedúcou spoločenstva bola Oľga Klčová, jedna z tých, ktorí opatrovali chorého pátra Alojza.
Ďalším z duchovných pokračovateľov pátra Alojza je páter Ján Majerčák, ktorého svojím vzorom priviedol k rehoľnému povolaniu v Spoločnosti Ježišovej.
Pod titulom Apoštol trpiacich Alojz Šatura SJ vyšla v roku 2008 vo Vydavateľstve Michala Vaška životopisná črta, ktorú zostavila Magdaléna Lukovičová.
Rodina bohatá na povolania
Šaturovská rodina je na duchovné povolania bohatá. Alojz bol tretí zo štyroch súrodencov, všetko chlapcov. Jezuitom sa stal najprv jeho o dva roky starší brat Vladimír Šatura (1923 – 2008), ktorý po štúdiách v Ríme pôsobil ako profesor psychológie v rakúskom Innsbrucku.
K jezuitom vstúpil aj ďalší z bratov, František, no svoju formáciu nedokončil. O polstoročie neskôr však vstúpil k jezuitom jeho syn, matematik František Šatura mladší (1960 – 2015). Pôsobil ako učiteľ filozofie na Aloisiane – Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Po autonehode zostal pripútaný na lôžko v bdelej kóme. Rehoľné sestry sv. Františka v Ivanke pri Dunaji ho obetavo opatrovali 15 rokov.
Zdroj: Jozef Bartkovjak SJ
