Prešov 21. mája (TK KBS) V pondelok 19. mája, vo veku 97 rokov a v 28. roku kňazskej služby, odovzdal svoju dušu Pánovi gréckokatolícky kňaz Imrich Marinčák, muž hlbokej viery, pokory a vytrvalosti.

Zádušnú svätú liturgiu s pohrebnými obradmi bude vo štvrtok 22. mája 2025 o 10.30 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sláviť vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita. Telesné pozostatky zosnulého budú následne uložené na cintoríne v Prešove-Solivare.

Otec Imrich Marinčák sa narodil 8. júla 1928 vo Fulianke. Už ako mladý človek zakúsil tvrdosť života, keď bol počas 2. svetovej vojny odvlečený príslušníkmi Hlinkovej gardy a nemeckej SS do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa mu podarilo utiecť a vrátiť sa na Slovensko. Počas tohto ťažkého obdobia slúžil ako pomocník partizánom, čo ho stálo ďalšie zajatie. Napriek všetkému však nestratil nádej.

Vo svojom srdci nosil túžbu po službe Bohu ako gréckokatolícky kňaz. V čase násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol bohoslovcom v prešovskom seminári. So svojimi spolubratmi zažil väzenie a sústreďovací tábor, kde boli spolu s ním aj ďalší gréckokatolícki kňazi a tiež biskup Vasiľ Hopko. Po mesiaci dostal povolávací rozkaz a nastúpil na základný výcvik k PTP-ákom na severnú Moravu. Následne bol preložený na Sázavu. Do civilu bol prepustený až koncom roka 1953. Po návrate domov si otvoril v Prešove antikvariát a neskôr pracoval v Poľnohospodárskych stavbách v Prešove, kde strávil 30 rokov. V roku 1990 odišiel do dôchodku.

V roku 1968 si dokončil teologické štúdiá, no prijať kňazskú vysviacku mu štátna moc opäť znemožnila. Verný službe Cirkvi pôsobil ako kantor v prešovskej katedrále, kde po celé desaťročia svojím spevom a nádherným hlasom pozdvihoval duše veriacich k Bohu.

Až v roku 1997, vo veku 68 rokov, mohol konečne prijať kňazskú vysviacku z rúk vladyku Jána Hirku. Napriek pokročilému veku slúžil  ako výpomocný duchovný v katedrálnom chráme, s obdivuhodnou vytrvalosťou vysluhoval sviatosť zmierenia a prinášal ľuďom útechu a odpustenie.

Otec Imrich bol aj dobrým a verným manželom i otcom. V roku 1959 sa oženil so Zuzanou Sabolovou, spoločne s ktorou vychovali tri dcéry: Ivetu, Máriu a Miladu.

Život otca Imricha Marinčáka bol tichým, ale pevným svedectvom vernosti Bohu a Cirkvi, a to aj v časoch prenasledovania, nespravodlivosti a mlčania. Jeho kňazské ruky žehnali, odpúšťali a modlili sa. Jeho srdce bolo otvorené pre Boha aj pre ľudí.

Nech ho Pán odmení večným pokojom a dá mu účasť na sláve nebeského Kráľovstva, kde už niet bolesti ani trápenia, ani stonu, iba život nekonečný v nezapadajúcom svetle Trojjediného.

Pri príležitosti 75. výročia tzv. Prešovského sobora uviedla TV LOGOS Gréckokatolícky magazín venovaný tomuto neslávnemu výročiu, pričom priame svedectvo z pohnutého obdobia hovorí o. Imrich Marinčák.

Násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Českolovensku – svedectvo otca Imricha Marinčáka

Zdroj: Prešovská archieparchia