Vatikán 19. mája (TK KBS) Pro-prefekt Dikastéria pre evanjelizáciu rozpráva pre vatikánske médiá o svojej skúsenosti z konkláve a zamýšľa sa nad prvými krokmi Leva XIV., ktorého spoznal pred mnohými rokmi, keď bol Robert Francis Prevost generálnym predstaveným augustiniánov. Filipínsky kardinál zároveň dojatý spomína na pápeža Františka takmer mesiac po jeho smrti.

V Sixtínskej kaplnke počas konkláve sedeli vedľa seba. Luis Antonio Tagle a Robert Francis Prevost sa opäť stretli – na audiencii v Apoštolskom paláci – týždeň po zvolaní Habemus Papam, ktoré predchádzalo prvému požehnaniu Urbi et Orbi pápeža Leva XIV. Americko-peruánsky kardinál, ktorý sa stal pápežom, a filipínsky prelát sa poznajú už dlhé roky a počas posledných dvoch rokov úzko spolupracovali ako vedúci svojich dikastérií – pre biskupov a pre evanjelizáciu. V tomto rozhovore pre vatikánske médiá kardinál Tagle ponúka osobný portrét nového pápeža, opisuje duchovnú skúsenosť konkláve a dojatý spomína na pápeža Františka.

Kardinál Tagle, Lev XIV. robí prvé kroky svojho pontifikátu po konkláve, ktoré sa skončilo veľmi rýchlo. Čo vás na tomto pápežovi, ktorého všetci začíname spoznávať, najviac oslovuje?

Prvýkrát som sa stretol s pápežom Levom XIV. v Manile a v Ríme, keď bol ešte generálnym predstaveným Rádu svätého Augustína. Od roku 2023 sme spolupracovali v Rímskej kúrii. Je obdarený schopnosťou hlbokého a trpezlivého načúvania. Pred prijatím rozhodnutia sa venuje dôkladnému štúdiu a reflexii. Vyjadruje svoje pocity a preferencie bez toho, aby ich chcel niekomu vnucovať. Je intelektuálne a kultúrne pripravený, no bez vystatovania. Do vzťahov prináša pokojné teplo, zjemnené modlitbou a misionárskou skúsenosťou.

Pred konkláve sa hovorilo o rozdelenej Cirkvi, o kardináloch, ktorí nemali jasnú predstavu pri výbere nového pápeža. No voľba sa skončila už na druhý deň. Aká bola pre vás táto skúsenosť, vaša druhá po konkláve v roku 2013?

Pred veľkými udalosťami s celosvetovým dopadom sa zvyknú objavovať rôzne špekulácie, analýzy a predpovede – a konkláve nie je výnimkou. Je pravda, že som sa zúčastnil dvoch konkláve, čo považujem za veľkú milosť. V roku 2013 bol ešte Benedikt XVI. nažive, zatiaľ čo v roku 2025 už bol pápež František na večnosti. Treba si uvedomiť tento rozdiel v kontexte a atmosfére. Dodal by som, že hoci každé z týchto konkláve bolo jedinečné a neopakovateľné, isté prvky zostali nemenné. V roku 2013 som sa pýtal, prečo počas konkláve musíme nosiť chórové rúcho. Potom som pochopil a zakúsil, že konkláve je liturgická udalosť – čas a priestor modlitby, načúvania Božiemu slovu, podnetom Ducha Svätého, nárekom Cirkvi, ľudstva i stvorenstva; je to čas osobného i spoločného očisťovania úmyslov, bohoslužby a adorácie Boha, ktorého vôľa má vládnuť. Aj pápež František, aj pápež Lev boli zvolení na druhý deň. Konkláve nás učí – rovnako ako naše rodiny, farnosti, diecézy či národy –, že jednota sŕdc a myslí je možná, ak sa klaniame pravému Bohu.

V Sixtínskej kaplnke ste sedeli vedľa kardinála Prevosta. Ako zareagoval budúci pápež, keď dosiahol potrebnú dvojtretinovú väčšinu?

Jeho reakcia bola striedaním úsmevov a hlbokých výdychov. Bolo to posvätné prijatie i svätá bázeň zároveň. V tichosti som sa za neho modlil. V momente, keď získal potrebný počet hlasov, vypukol silný potlesk – podobne ako pri zvolení pápeža Františka. Kardináli vyjadrili radosť a vďačnosť svojmu bratovi kardinálovi Prevostovi. No zároveň to bol intímny moment medzi Ježišom a ním, do ktorého sme nemali vstupovať ani ho rušiť. Povedal som si: „Nech posvätné ticho zahalí Ježiša a Petra.“

Po synovi svätého Ignáca prichádza syn svätého Augustína. Čo podľa vás znamená, že po jezuitovi nastupuje augustinián – dvaja pápeži z významných rehoľných rádov?

Svätý Augustín a svätý Ignác mali mnoho spoločného. Obaja prešli svetským životom a zažili nepokoj, ktorý ich hnal k dobrodružnému hľadaniu. Potom – v čase, ktorý určil Boh – našli v Ježišovi to, po čom ich srdce túžilo: „Krása taká stará, a predsa taká nová“, „Večný Pán všetkých vecí“. Augustiniánska i ignaciánska „škola“ majú spoločný základ – Božiu milosť a milosrdenstvo, ktoré oslobodzujú srdce, aby mohlo milovať, slúžiť a ísť na misie. Pápež Lev si zachová augustiniánskeho ducha, no bude zároveň niesť ozvenu ignaciánskeho ducha pápeža Františka. Myslím si, že celá Cirkev, ba aj celé ľudstvo, budú z ich darov čerpať úžitok. Napokon svätý Augustín i svätý Ignác (a všetci svätí) sú pokladom celej Cirkvi.

Kard. Prevost bol misionársky biskup, narodený a vyrastajúci v Spojených štátoch, no formovaný v Peru ako kňaz a pastier. Niektorí hovoria, že je to „pápež dvoch svetov“. Ako ho vnímajú ľudia v Ázii, odkiaľ pochádzate?

Bez toho, aby sme zanedbali primát milosti v pápežskom úrade Leva XIV., verím, že jeho ľudská, kultúrna, náboženská a misionárska formácia dáva jeho službe jedinečnú tvár. No to platí pre každého pápeža. Petrovská služba – utvrdzovať bratov a sestry vo viere v Ježiša, Božieho Syna – zostáva rovnaká, ale každý pápež ju žije a vykonáva vo svojej jedinečnej ľudskosti. Pápežova viac-kontinentálna a multikultúrna skúsenosť mu v tejto službe určite pomôže a obohatí Cirkev. Ľudia v Ázii milujú pápeža ako pápeža, nech pochádza z ktoréhokoľvek národa. Milujú ho nielen katolíci, ale aj iní kresťania a príslušníci nekresťanských náboženstiev.

Mnohí si želali, aby ste sa stali pápežom vy. Ako ste to prežívali? Uvedomovali ste si, že patríte – ako sa hovorí v taliančine – medzi najväčších „papabili“?

Keďže neobľubujem byť vo svetle reflektorov, záujem o moju osobu ma trochu znepokojoval. Usiloval som sa duchovne a ľudsky sústrediť, aby som sa do toho nenechal vtiahnuť. Veľa som rozjímal nad slovami apoštolskej konštitúcie Universi Dominici Gregis, ktoré hovoria o „veľmi vážnej úlohe, ktorá spočíva na kardináloch, a teda o potrebe konať s priamym úmyslom pre dobro celej Cirkvi, majúc pred očami jedine Boha“. Každý kardinál pri vkladaní volebného lístka hovorí: „Zvolávam ako svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že svoj hlas dávam tomu, o kom podľa Boha usudzujem, že má byť zvolený.“ Je jasné, že v tomto procese neexistujú kandidáti v „svetskom zmysle“ politických volieb, kde hlas pre jedného znamená hlas proti druhému. Keď ide o dobro celej Cirkvi, nejde o víťazov a porazených. Tento princíp osvecuje myseľ a prináša pokoj.

Blížime sa k prvému mesiacu od smrti pápeža Františka. Aké bude podľa vás jeho najhlbšie a najtrvácnejšie dedičstvo pre Cirkev a ľudstvo?

S radosťou v srdci vnímam početné svedectvá od katolíkov, iných kresťanov i veriacich iných náboženstiev, ktoré sa týkajú učenia a odkazu pápeža Františka. Dúfam, že tieto svedectvá budú pribúdať a budú „zachytené“ ako súčasť nášho chápania nielen jeho osoby, ale aj samotnej Petrovej služby. Z mojej strany by som rád zdôraznil dar ľudskosti – byť človekom pre iných –, ktorý charakterizoval pontifikát pápeža Františka. Ak máte osobný príbeh o ňom, porozprávajte ho. Náš svet potrebuje znovuobjaviť a pestovať krásu a hodnotu skutočnej ľudskosti. Pápež František svojou jednoduchou a dokonca krehkou ľudskosťou významne prispel k tomuto hľadaniu – nie na svoju slávu, ale na väčšiu slávu Boha, ktorý sa v Ježišovi stal naplno človekom.

Alessandro Gisotti – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek