Vatikán 19. mája (VaticanNews) V pondelok 19. mája sa pápež Lev XIV. prihovoril predstaviteľom iných cirkví, cirkevných spoločenstiev a náboženstiev, ktorí sa zúčastnili na slávnosti začiatku jeho pontifikátu. Vo svojom prvom verejnom príhovore vyzdvihol hodnotu jednoty kresťanov, potrebu medzináboženského dialógu a pokračovanie v duchovnom odkaze pápeža Františka.

Príhovor Svätého Otca predstaviteľom iných cirkví a cirkevných spoločenstiev a iných náboženstiev, 19. mája 2025

Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou vás všetkých srdečne pozdravujem – vás, predstaviteľov iných cirkví a cirkevných spoločenstiev, ako aj iných náboženstiev –, ktorí ste sa rozhodli zúčastniť na slávnosti začiatku môjho pôsobenia ako biskupa Ríma a Petrovho nástupcu. Vyjadrujem bratskú náklonnosť Jeho Svätosti Bartolomejovi, Jeho Blaženosti Teofilovi III. a Jeho Svätosti Marovi Awovi III. a každému z vás úprimne ďakujem: vaša prítomnosť a modlitba sú pre mňa veľkou útechou a povzbudením.

Jedným z výrazných znakov pontifikátu pápeža Františka bolo úsilie o všeobecné bratstvo. V tomto smere ho Duch Svätý naozaj „poháňal“, aby s veľkým nasadením rozvíjal cesty a iniciatívy, ktoré začali už jeho predchodcovia, predovšetkým svätý Ján XXIII. Pápež encykliky Fratelli tutti podporoval nielen ekumenickú cestu, ale aj medzináboženský dialóg, najmä prostredníctvom osobných vzťahov, tak, aby aj popri zachovaní cirkevných väzieb vždy vynikol ľudský rozmer stretnutia. Nech nám Boh pomáha vážiť si jeho svedectvo!

Moje zvolenie prichádza práve v roku, keď si pripomíname 1700. výročie Prvého nicejského ekumenického koncilu. Tento koncil predstavuje základný míľnik pri formulovaní vyznania viery, ktoré zdieľajú všetky cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Kým kráčame smerom k obnoveniu plného spoločenstva medzi všetkými kresťanmi, uvedomujeme si, že táto jednota musí byť jednotou vo viere. Ako rímsky biskup považujem za jednu zo svojich prioritných povinností hľadanie plného a viditeľného spoločenstva medzi všetkými, ktorí vyznávajú tú istú vieru v Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.

Túžba po jednote ma sprevádzala vždy – dosvedčuje to aj moje biskupské heslo: In Illo uno unum – výrok svätého Augustína z Hippa, ktorý pripomína, že aj my, hoci sme mnohí, „v tom jedinom – teda v Kristovi – sme jedno“ (Enarr. in Ps., 127, 3). Naša jednota sa uskutočňuje do tej miery, do akej smerujeme k Pánovi Ježišovi Kristovi. Čím vernejšie a poslušnejšie ho nasledujeme, tým väčšia je jednota medzi nami. Ako kresťania sme teda všetci povolaní modliť sa a spolupracovať, aby sme krok za krokom dosiahli tento cieľ, ktorý je a zostáva dielom Ducha Svätého.

S vedomím, že synodalita a ekumenizmus sú úzko prepojené, chcem uistiť o svojom úmysle pokračovať v úsilí pápeža Františka o podporu synodálneho charakteru Katolíckej cirkvi a o rozvoj nových a konkrétnych foriem intenzívnejšej synodality v ekumenickej oblasti.

Naša spoločná cesta môže a musí mať aj širší rozmer – v duchu ľudského bratstva, o ktorom som sa už zmienil. Dnes je čas viesť dialóg a budovať mosty. Preto sa teším a som vďačný za prítomnosť predstaviteľov iných náboženských tradícií, ktorí sa spolu s nami usilujú hľadať Boha a jeho vôľu, ktorá je vždy a výlučne vôľou lásky a života pre mužov a ženy i pre všetko stvorenie.

Vy ste boli svedkami pozoruhodného úsilia pápeža Františka o medzináboženský dialóg. Prostredníctvom svojich slov a skutkov otváral nové horizonty stretnutia, aby podporoval „kultúru dialógu ako cestu, spoločné úsilie ako spôsob konania, vzájomné poznanie ako metódu a kritérium“ (Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie, Abú Zabí, 4. februára 2019). Ďakujem tiež Dikastériu pre medzináboženský dialóg za jeho kľúčovú úlohu v tejto trpezlivej práci podpory stretnutí a konkrétnych výmen, ktoré majú viesť k vzťahom založeným na ľudskom bratstve.

Osobitne chcem pozdraviť židovských a moslimských bratov a sestry. Vzhľadom na židovské korene kresťanstva majú všetci kresťania osobitný vzťah k židovstvu. Koncilová deklarácia Nostra aetate (č. 4) zdôrazňuje veľkosť duchovného dedičstva, ktoré spája kresťanov a židov, a vyzýva k vzájomnému poznaniu a úcte. Teologický dialóg medzi kresťanmi a židmi zostáva dôležitý a je mi veľmi blízky. Aj v týchto náročných časoch poznačených konfliktmi a neporozumením je potrebné pokračovať v tomto vzácnom dialógu s novým nadšením.

Vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a moslimami sa vyznačujú rastúcim úsilím o dialóg a bratstvo, podporeným úctou k týmto bratom a sestrám, „ktorí uctievajú jediného Boha, živého a zostávajúceho, milosrdného a všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom“ (tamtiež, č. 3). Tento prístup, založený na vzájomnej úcte a slobode svedomia, je pevnou oporou pri budovaní mostov medzi našimi spoločenstvami.

Vám všetkým, predstaviteľom iných náboženských tradícií, vyjadrujem svoju vďačnosť za vašu účasť na tomto stretnutí a za váš príspevok k mieru. Vo svete ranenom násilím a konfliktmi každé zo spoločenstiev, ktoré tu dnes zastupujete, prináša svoj vklad múdrosti, súcitu a angažovanosti pre dobro ľudstva a ochranu spoločného domova. Som presvedčený, že ak budeme jednotní a slobodní od ideologických a politických tlakov, môžeme účinne povedať „nie“ vojne a „áno“ mieru, „nie“ pretekaniu v zbrojení a „áno“ odzbrojeniu, „nie“ ekonomike, ktorá ochudobňuje národy a Zem, a „áno“ integrálnemu rozvoju.

Svedectvo nášho bratstva, ktoré – dúfam – budeme môcť vyjadriť účinnými gestami, iste prispeje k budovaniu pokojnejšieho sveta, po ktorom v hĺbke svojho srdca túžia všetci ľudia dobrej vôle.

Drahí priatelia, ešte raz vám ďakujem za vašu blízkosť. Vzývajme v našich srdciach požehnanie od Boha: nech nám jeho nekonečná dobrota a múdrosť pomáhajú žiť ako jeho deti a ako bratia a sestry medzi sebou, aby vo svete rástla nádej. Zo srdca vám ďakujem.

Preklad Martin Jarábek