Francúzsko 19. mája (TK KBS) V sobotu 17. mája bol blahorečený savojský kňaz 19. storočia Camille Costa de Beauregard, ktorý sa venoval výchove sirôt a marginalizovaných detí. Stal sa prvým blahoslaveným pontifikátu pápeža Leva XIV. Podľa Mons. Thibaulta Vernyho, arcibiskupa z Chambéry, je don Camille príkladom činného prístupu k utrpeniu.
„Nadšenie presahuje hranice mesta Chambéry, Savojska i samotnej Cirkvi,“ hovorí arcibiskup Thibault Verny, ktorý od augusta 2023 pastoračne vedie tri diecézy francúzskeho regiónu Chambéry, Maurienne a Tarentaise. V sobotu 17. mája popoludní stál po boku apoštolského nuncia vo Francúzsku, arcibiskupa Celestina Miglioreho, ktorý predsedal svätej omši v mene pápeža Leva XIV., aby spolu koncelebrovali beatifikáciu Camillea Costu de Beauregard, savojského kňaza 19. storočia. Stal sa prvým blahoslaveným pontifikátu Leva XIV.
Prvý blahoslavený pontifikátu Leva XIV.
Camille Costa de Beauregard sa narodil v roku 1841 do šľachtickej a vplyvnej rodiny v Chambéry, kde aj vyrastal. V katedrále, kde sa konala jeho beatifikácia, znovuobjavil vo veku 20 rokov vieru a rozhodol sa stať kňazom. Následne bol poslaný do Ríma, aby dokončil svoje kňazské vzdelanie. „Študoval na Francúzskom seminári v Ríme a bol vysvätený za kňaza v Bazilike svätého Jána v Lateráne,“ pripomína arcibiskup Verny.
V apríli 2025 sa veriaci z troch savojských diecéz (Chambéry, Maurienne a Tarentaise) vydali na púť do Ríma po stopách budúceho blahoslaveného. Smrť pápeža Františka 21. apríla však beatifikáciu dočasne pozastavila. Pápež Lev XIV. ju následne potvrdil a ratifikoval dekrét z 14. marca 2024.
Vznik Bocage
Camille odmietol vstup do prestížnej Akadémie cirkevných šľachticov, ktorá by mu zabezpečila sľubnú diplomatickú kariéru pri Svätej stolici, a vrátil sa do Chambéry, kde sa stal vikárom katedrály. O dva mesiace neskôr, v auguste 1867, mesto zasiahla epidémia cholery. Tvárou v tvár utrpeniu sirôt „Camille povstal a zareagoval“. Využil dedičstvo svojej rodiny na založenie Bocage – miesta, kde prijímal siroty a učil ich poľnohospodárskemu remeslu. Tomuto dielu sa venoval až do svojej smrti v roku 1910 vo veku 69 rokov. „Je veľmi inšpirujúce pomyslieť, že každý môže nasledovať Camilleov príklad tvárou v tvár utrpeniu,“ zdôrazňuje monsignor Verny a cituje Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Väzba na dona Bosca
Nový blahoslavený je podľa arcibiskupa Vernyho vzorom svätosti pre dnešnú dobu. Ako mladý bol sám obeťou šikanovania: „Na internáte nebol šťastný, a preto je blízky deťom, ktoré dnes prežívajú podobné trápenie.“ Zároveň zdôraznil Camilleov výchovný prístup: „V centre všetkého stál vzťah dôvery medzi vychovávateľmi a prijatými mladými, čo je základ výchovy.“
Bocage dnes pokračuje vo svojej výchovnej misii ako poľnohospodárske centrum a lesná škôlka pod názvom Fondation du Bocage, ktorú spravujú saleziáni dona Bosca. Camille sa v roku 1879 stretol s donom Boscom v Turíne a ich pedagogické prístupy boli veľmi podobné. „Sú trochu ako bratranci,“ žartuje monsignor Verny. „Je to podnet na to, aby sa Cirkev aj naďalej angažovala vo vzdelávaní, v rešpekte, v ocenení každého človeka a v láskavom pohľade, ktorý Camille dokázal ponúknuť, aby mladým ľuďom dal dôveru a zodpovednosť.“
Živá pamiatka
Pamiatka Camillea Costa de Beauregarda presahuje hranice Chambéry, Savojska a dokonca aj Francúzska. Do mesta prichádza čoraz viac pútnikov, ktorí sa vydávajú po jeho stopách, niektorí aj z veľkej diaľky. „V tomto jubilejnom roku sme všetci pútnikmi nádeje: táto beatifikácia nie je cieľom, ale východiskovým bodom pre posilnenie našej nádeje v Svätom roku aj po ňom,“ uzatvára Mons. Verny.
Beatifikácia v Estónsku odložená
Ďalšia plánovaná beatifikácia, tentoraz Mons. Eduarda Profittlicha, sa mala konať tiež v sobotu 17. mája v Estónsku, no bola z logistických dôvodov odložená. Nemecký jezuita, titulárny arcibiskup Adrianopole a apoštolský administrátor Estónska, bol zatknutý a deportovaný do Ruska, kde ho opakovane mučili a odsúdili na smrť. Zomrel vo väzení 22. februára 1942 v dôsledku prežitého utrpenia.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
