Vatikán 17. mája (VaticanNews) Pápež Lev XIV. pri stretnutí s členmi nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice zdôraznil, že sociálne učenie Cirkvi je kľúčovým nástrojom na podporu pokoja a dialógu. Vyzval na budovanie mostov všeobecného bratstva a pripomenul, že najmä chudobní, mladí a vylúčení túžia po spravodlivosti, duchovne i po ľudskej blízkosti.

Príhovor Svätého Otca členom nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice, 17. mája 2025

Dobré ráno všetkým!
Drahí bratia a sestry, vitajte!

Ďakujem prezidentovi a členom Nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice a srdečne pozdravujem vás všetkých, ktorí sa zúčastňujete na každoročnej Medzinárodnej konferencii a Valnom zhromaždení.

Téma tohtoročnej konferencie – „Prekonať polarizácie a obnoviť globálne riadenie: etické základy“ – sa dotýka samotnej podstaty a úlohy sociálneho učenia Cirkvi, ktoré je nástrojom pokoja a dialógu, budujúcim mosty univerzálneho bratstva. Obzvlášť v tomto Veľkonočnom období si uvedomujeme, že Zmŕtvychvstalý nás predchádza aj tam, kde sa zdá, že zvíťazili nespravodlivosť a smrť. Pomáhajme si navzájom, ako som povzbudzoval už večer svojej voľby: „budujme mosty prostredníctvom dialógu, stretnutia, zjednotením všetkých, aby sme boli jeden ľud, vždy v pokoji“. To sa nedeje automaticky: je to dynamické a neustále prepletanie milosti a slobody, ktoré aj teraz, pri našom stretnutí, spevňujeme.

Už pápež Lev XIII. – ktorý žil v období zásadných a búrlivých premien – sa usiloval prispieť k mieru podporou sociálneho dialógu: medzi kapitálom a prácou, medzi technológiami a ľudským rozumom, medzi rôznymi politickými kultúrami, medzi národmi. Pápež František použil výraz „polykríza“, aby vyjadril dramatickosť historickej situácie, v ktorej žijeme, keď sa navzájom prelínajú vojny, klimatické zmeny, rastúce nerovnosti, nútená a odmietaná migrácia, stigmatizovaná chudoba, otrasné technologické inovácie, nestabilita práce a práv[1]. V otázkach takéhoto významu je sociálne učenie Cirkvi povolané poskytovať interpretačné kľúče, ktoré vedú k dialógu medzi vedou a svedomím a týmto spôsobom zásadne prispievajú k poznaniu, nádeji a pokoju.

Sociálne učenie nás totiž vedie k tomu, aby sme si uvedomili, že dôležitejší než samotné problémy či odpovede na ne, je spôsob, akým k nim pristupujeme – pomocou hodnotiacich kritérií, etických princípov a otvorenosti Božej milosti.
Máte príležitosť ukázať, že sociálne učenie Cirkvi so svojím vlastným antropologickým pohľadom má za cieľ napomáhať autentické pochopenie spoločenských otázok: nechce si nárokovať pravdu – ani v analýze problémov, ani v ich riešení. V týchto záležitostiach je dôležitejšie priblížiť sa k človeku než unáhlene odpovedať na to, prečo sa niečo stalo alebo ako to prekonať. Cieľom je naučiť sa čeliť problémom, ktoré sú vždy iné, pretože každé pokolenie je nové – s novými výzvami, snami a otázkami.

Práve tu nachádzame základ pre budovanie „kultúry stretnutia“ prostredníctvom dialógu a sociálneho priateľstva. Pre citlivosť mnohých našich súčasníkov znejú slová „dialóg“ a „náuka“ ako protikladné,  nezlučiteľné. Možno keď počujeme slovo „náuka“, vybaví sa nám klasická definícia: súhrn ideí charakteristických pre určité náboženstvo. A pri takejto definícii sa cítime málo slobodní premýšľať, klásť otázky či hľadať nové alternatívy.

Je preto naliehavou úlohou ukázať prostredníctvom Sociálneho učenia Cirkvi, že výraz „náuka“ môže mať iný, sľubnejší význam. Bez tohto významu sa vyprázdni aj samotný dialóg. Synonymami náuky môžu byť „veda“, „disciplína“ alebo „poznanie“. Takto chápaná náuka je výsledkom bádania, teda hypotéz, hlasov, pokusov a omylov, ktorých cieľom je sprostredkovať dôveryhodné, usporiadané a systematické poznanie o danej otázke. Náuka teda nie je názorom, ale spoločnou, kolektívnou a často aj multidisciplinárnou cestou k pravde.

Indoktrinácia je nemorálna – bráni kritickému úsudku, ohrozuje posvätnú slobodu svedomia (aj keď je mylné) a uzatvára sa pred novým premýšľaním, lebo odmieta pohyb, zmenu či vývoj ideí vzhľadom na nové problémy. Naopak, náuka ako seriózna, pokojná a dôsledná reflexia nás chce predovšetkým naučiť pristupovať k situáciám – a ešte pred nimi k ľuďom. Pomáha nám aj pri formovaní rozvážneho úsudku. Práve serióznosť, dôslednosť a pokojnosť sú tým, čo sa máme od každej náuky učiť – aj od tej sociálnej.

V kontexte prebiehajúcej digitálnej revolúcie treba znovuobjaviť, vysvetliť a pestovať úlohu kritického myslenia, čeliac opačným pokušeniam, ktoré sa môžu dotknúť aj života Cirkvi. Dialógu je okolo nás málo a často prevládajú krikľavé slová, dezinformácie a iracionálne tézy niekoľkých hlasných jedincov. Preto je mimoriadne dôležité venovať sa štúdiu a zároveň načúvať chudobným – pokladu Cirkvi i ľudstva –, ktorí nám ponúkajú pohľad zdola, nečakaný, ale nevyhnutný na to, aby sme svet videli Božími očami. Tí, čo sa narodili a vyrástli ďaleko od centier moci, nemajú byť len poučení o sociálnom učení Cirkvi, ale majú byť uznaní za jeho pokračovateľov a tých, ktorí ho aktualizujú. Svedkovia sociálneho nasadenia, ľudové hnutia a rôzne katolícke organizácie pracujúcich sú prejavom existenciálnych periférií, v ktorých prežíva a stále klíči nádej. Odporúčam vám dať slovo chudobným.

Drahí priatelia, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil: „Povinnosťou Cirkvi je neprestajne skúmať znamenia čias a vykladať ich vo svetle evanjelia, aby mohla spôsobom zodpovedajúcim každej generácii odpovedať na večné otázky ľudí o zmysle terajšieho i budúceho života a o ich vzájomných vzťahoch“ (Gaudium et spes, 4).

Preto vás povzbudzujem k aktívnej a tvorivej účasti na tomto rozlišovaní a k tomu, aby ste sa spolupodieľali na rozvoji sociálneho učenia Cirkvi spolu s Božím ľudom – v tomto čase veľkých spoločenských otrasov –, v duchu načúvania a dialógu so všetkými. Dnes je rozšírená túžba po spravodlivosti, po otcovstve a materstve, hlboká túžba po spiritualite – najmä zo strany mladých a marginalizovaných, ktorí nie vždy nachádzajú účinné spôsoby vyjadrenia. Dopyt po sociálnom učení Cirkvi rastie a my sme povolaní naň odpovedať.

Ďakujem vám za vaše úsilie a modlitby za moje poslanie a zo srdca žehnám vám všetkým, vašim rodinám i vašej práci. Ďakujem!

Preklad Martin Jarábek

[1] Posolstvo pre účastníkov Valného zhromaždenia Pápežskej akadémie pre život, 3. marca 2025.