Lisieux 17. mája (TK KBS) Dnes sa v Lisieux konajú oslavy stého výročia kanonizácie svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, karmelitánskej mníšky, ktorá zomrela vo veku 24 rokov a neskôr bola vyhlásená za patrónku misií a Učiteľku Cirkvi. Jej duchovná cesta „malého dieťaťa“ inšpiruje veriacich aj neveriacich. Jej spisy, najmä „Príbeh jednej duše“, boli preložené do viac ako 50 jazykov a predalo sa z nich viac ako 500 miliónov výtlačkov.
Slávnostná svätá omša sa bude sláviť v Bazilike svätej Terézie. Relikvie svätice, ktoré sú bežne uchovávané v Karmeli, budú vystavené v Katedrále svätého Petra a následne v bazilike. Biskup diecézy Bayeux-Lisieux Jacques Habert vysvetľuje, že uctievanie telesných pozostatkov svätej Terézie nám pripomína, že kresťanskú vieru žijú konkrétni ľudia, ktorých relikvie sú znakom ich svätosti.
Budúca svätica sa narodila ako Thérèse Martin v roku 1873 v Alençone vo Francúzsku. Bola najmladšou z deviatich detí (štyri z nich zomreli pred jej narodením). Pre svoj nízky vek nemohla vstúpiť do kláštora, a preto počas audiencie u pápeža Leva XIII., ktorý práve slávil 50. výročie kňazstva, padla na kolená a prosila: „Svätý Otče, dovoľ mi vstúpiť do Karmelu v pätnástich rokoch a osláviť tak Tvoje jubileum.“ Hoci pápež nechcel urobiť výnimku a s jej žiadosťou okamžite nesúhlasil, o rok neskôr bola prijatá do kláštora.
Vstúpila do Karmelu, kde už žili dve z jej starších sestier. Tretia sestra vstúpila po smrti ich otca, o ktorého sa starala. Počas svojho krátkeho rehoľného života ako Terézia od Dieťaťa Ježiša prežila veľkú radosť z odovzdania sa Bohu, ale aj temnotu pochybností a skúšky viery. Čelila mnohým ťažkostiam aj zo strany niektorých spolusestier. Zomrela na tuberkulózu 30. septembra 1897 vo veku iba 24 rokov.
„Príbeh jednej duše“ – jej duchovná autobiografia, ktorú písala potajomky a ktorá vyšla až po jej smrti – opisuje cestu k svätosti cez každodenné ťažkosti a úplnú dôveru v Božiu vôľu. Ako karmelitánka neustále hľadala svoje povolanie, ktoré napokon opísala týmito slovami: „Napokon som našla svoje povolanie – mojím povolaním je láska. Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi. V srdci Cirkvi, mojej Matky, budem láskou. Takto budem všetkým a môj sen sa splní.“ Svedectvo o jej fyzickom a duchovnom utrpení napísala na smrteľnej posteli jej biologická sestra a publikovala ho pod názvom „Žltý zošit“.
Hoci svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša žila v klauzúrnom kláštore, bola vyhlásená za patrónku misií. Tým poukazuje na to, aká dôležitá je modlitba v živote Cirkvi a primát duchovného života nad činnosťou. Aj keď Cirkev nemá vždy dostatok zdrojov na misie, evanjelium sa môže prostredníctvom viery a modlitby účinne šíriť k tým, ktorí ho potrebujú.
Pápež Pius XI. ju blahorečil v roku 1923 a kanonizoval o dva roky neskôr. V roku 1927 bola spolu so svätým Františkom Xaverským, ktorý ako misionár pokrstil a katechizoval státisíce pohanov, vyhlásená za patrónku misií. Päťdesiat rokov po jej smrti bola spolu so svätou Janou z Arku vyhlásená za hlavnú patrónku Francúzska a pri príležitosti stého výročia jej smrti aj za Učiteľku Cirkvi. Od roku 1994 jej relikvie putujú po celom svete. Pápež František, ktorý zomrel 21. apríla, bol jej veľkým ctiteľom.
Katolícka cirkev si svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša pripomína 1. októbra. Svätyňu svätej Terézie v Lisieux každoročne navštívi 800 000 veriacich z celého sveta.
Zdroj: E-kai, redakčne upravené
