Bratislava/Rožňava 16. mája (TK KBS) V piatok 16. mája 2025 si s vďačnosťou pripomíname 10. výročie od kánonického prevzatia úradu rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika.
Počas uplynulého desaťročia verne a obetavo napĺňa svoje biskupské poslanie – „Pas moje ovce“ – ako duchovný otec celej diecézy. Pri tejto príležitosti mu vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania, silu Ducha Svätého a sprevádzanie nebeských patrónov na ďalšej ceste služby Cirkvi. Zároveň prinášame text, ktorý spracovala Rožňavská diecéza.
–
Ďakujeme za nášho otca biskupa Stanislava, za jeho obetavú službu, úsilie denne napĺňať poslanie, ktoré dostal od Pána Ježiša: „Pas moje ovce, pas, moje baránky“.
Prajeme mu, aby bol denne obdarovaný Božím požehnaním, istotou Pánovej blízkosti, aby prežíval moc Ducha Svätého, ktorý ho vedie a posilňuje, ako aj mocnú ochranu a sprevádzanie Pannou Máriou, sv. Jozefom, patrónom diecézy sv. Jánom Nepomuckým, sv. Neitom, sv. Jánom Pavlom II., a jeho osobnými a obľúbenými patrónmi. Nech mu od Pána vyprosia dobré zdravie a silu pre jeho poslanie a úlohy, ktorými ho poveruje Pán, a tiež radosť z rastu Božieho kráľovstva v srdciach ľudí v celej diecéze.
Otca biskupa sme pri príležitosti výročia jeho inaugurácie poprosili o zhodnotenie tohto času prežitého na čele diecézy.
Od prvej chvíle, keď som sa dozvedel, že mi Svätý Otec zveruje Rožňavskú diecézu, prijal som ju do svojho srdca celú a s láskou. Jedným z predsavzatí, ale zároveň aj z túžob, keď som prevzal úrad rožňavského biskupa bolo, čím skôr spoznať každého jedného kňaza a každú farnosť. Môžem povedať, že po roku som spoznal všetkých. Určite, v tomto prvotnom spoznávaní osôb a prostredí farností sa dá a treba stále pokračovať a tak rád chodím ako pútnik po našej diecéze. Keď počujem, že mi niekedy ľudia hovoria, že som často preč z Rožňavy, odpoviem: ale ja som tu pre celú diecézu. Opakujem, diecézu som prijal naozaj s láskou, ako tú, ktorú mi zveril Pán. Moje biskupské heslo: „Mocou Ducha Svätého a s Máriou“ vyjadruje to, čo som prežil za tieto roky. Za všetko, čo dobré sa podarilo ďakujem Pánu Bohu, Panne Márii, sv. Jozefovi, sv. Jánovi Nepomuckému, sv. Neitovi a ostatným svätým, ktorých si uctievame v diecéze a ďalším, ktorých aj osobne prosím o pomoc. A samozrejme všetkým spolupracovníkom, ktorých ešte spomeniem.
Na začiatku môjho pôsobenia v Rožňave bol Rok milosrdenstva, takže som začínal takto, s milosrdným Ježišom. V roku 2016 sme mali aj diecéznu púť do Svätyne Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Veľkou udalosťou bol Fatimský rok (2017), ktorý sme prežívali asi najintenzívnejšie. Považoval som za veľmi potrebné zasvätiť celú diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Socha Fatimskej Panny Márie v priebehu 9 mesiacov prípravy na zasvätenie prešla celou diecézou a zozbierala slzy, radosti i bolesti, vďaky i prosby, ťažkosti všetkých, ktorí sa s ňou úprimne stretli. Hlavné udalosti roka sa uskutočnili 13. mája 2017 v Boľkovciach, kde sme slávili Diecézny mariánsky deň a samotné zasvätenie 14. októbra 2017 na námestí v Rožňave za prítomnosti aj zastupiteľov miestnych samospráv diecézy a pútnikov diecézy, aj spoza jej hraníc. V Rožňave, v biskupskej kaplnke na rukách sochy Panny Márie visí srdce, v ktorom sú na stuhe zapísaní všetci, ktorí patria do našej diecézy. Toto srdce som jej zavesil na ruky po zasvätení ako znak, že sme všetci v jej srdci.
V roku 2018, na 15. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave (13. septembra 2003), som do celej diecézy rozposlal obraz Rožňavskej Panny Márie a začala sa šíriť úcta, modlitba k nej, v diecéze je jednotný text Deviatnika k Rožňavskej Panne Márii a radi sa k tejto modlitbe pridávajú aj z iných diecéz. Jej obraz má byť v každej farnosti v kostole spolu s modlitbou k nej. Každý 16. deň v mesiaci sa pred ním modlievame v celej diecéze jednotnú modlitbu za diecézu a za mňa, ako diecézneho biskupa a zasväcujúcu modlitbu k Rožňavskej Panne Márii.
Potom sme sa zamerali na prípravu slávenia jubilea vzniku diecézy, ktoré bude v roku 2026. Od roku 2019 som stanovil na každý rok spoločný úmysel modlitieb (predtým bol dávaný na každý mesiac iný úmysel): „Za oslobodenie od každého druhu závislosti (2019). Od roku 2020 sme sa začali zameriavať na jednotlivé sviatosti: Tento rok bol zameraný na sviatosť Eucharistie s úmyslom modlitieb „Aby sme sa všetci pričinili o prehĺbenie úcty k Ježišovi prítomnému vo Sviatosti oltárnej“. Práve tento rok bol časom skúšky pre celý svet kvôli pandémii. Nemohol som sa stretávať s ľuďmi, chodiť do farností – na rekolekcie, birmovky, sláviť jubileá posviacky kostolov... Chcel som mať kontakt s kňazmi, veriacimi i ľuďmi dobrej vôle, ktorí potrebovali povzbudenie. Posielal som listy „Slovo pastiera“, v ktorých som sa prihováral rôznym skupinám ľudí – od mládeže cez učiteľov, rodiny, zdravotníkov, chorých... Diecézu som žehnal každý deň po modlitbe májovej pobožnosti, ktorú som mával na balkóne biskupskej rezidencie v blízkosti mariánskeho stĺpa umiestneného na námestí. Bolo dojímavé, ako sa denne schádzalo okolo 20 ľudí, ktorí v dodržaní povinných rozostupov stáli na námestí pri mariánskom stĺpe a spoločne sme prednášali prosby k Bohu za zastavenie pandémie a to cez veľkých orodovníkov: Rožňavskú Pannu Máriu, sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého, sv. Neita, sv. Jána Pavla II. Od toho času pokračujem v dennom žehnaní celej diecéze vždy večer, spravidla z biskupskej kaplnky.
Nakoľko počas pandémie, pre dané opatrenia bolo možné praktizovať úctu k Eucharistii a jej prijímanie len vo veľmi obmedzených možnostiach, rok 2021 bol rokom dvoch sviatostí: Eucharistie a sviatosti vysviacky s úmyslom modlitieb: „Cez prehĺbenú úctu k Eucharistii prosíme za kňazské a duchovné povolania“. Zároveň Svätý Otec František vyhlásil aj Rok sv. Jozefa a Rok rodiny. Diecéza pravdaže prežívala aj tieto úmysly univerzálnej Cirkvi. 19. marca 2021 som zveril a zasvätil diecézu sv. Jozefovi. V tomto roku sme dostali aj veľký dar návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku. V dňoch 16. – 24. októbra sa konala prvá Novéna k Rožňavskej Panne Márii, ktorú som ustanovil pastierskym listom Testament a prosba. Odvtedy sa koná každý rok v rovnakom termíne a stáva sa čoraz známejšou.
Rok 2022 bol venovaný prehĺbeniu poznania sviatosti manželstva a bol Rokom manželstva a rodiny. Modlili sme sa na úmysel: „Za snúbencov, manželov a rodiny“. V tomto roku sa oficiálne končil aj Rok rodiny, vyhlásený Svätým Otcom Františkom. Pekne sme oslávili túto udalosť v Poltári.
V roku 2023 sme venovali pozornosť sviatostiam krstu a birmovania – ich hlbšiemu poznávaniu a prežívaniu. Mesačne vychádzali katechézy na tieto témy a mával som pri sv. omši do rádia Lumen tiež katechézu pre poslucháčov. V tom roku bola vyhlásená aj diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva. Stal sa ňou farský kostol v Cinobani. Úmysel spoločných modlitieb bol: „Za všetkých pokrstených, pobirmovaných a tých, ktorí hľadajú Boha“. Rok 2023 bol významným aj vďaka 20. výročiu návštevy sv. Jána Pavla II., v Rožňave, čo sme oslávili ako diecéznu slávnosť, a na púť do Úhornej v auguste 2023 prišiel apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli, čo bola pre Rožňavu a diecézu veľká česť a radosť.
V roku 2024 sme sa zamerali na úsilie prinášať ovocie Ducha Svätého, ako tí, ktorí Ducha Svätého prijali vo sviatostiach krstu a birmovania. Úmysel modlitieb bol: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov“. Každý rok bol zameraný na prehĺbenie významu a prežívania ovocia jednotlivých sviatostí.
Pravidelne sme organizovali diecézne púte (po stopách sv. Stanislava a sv. Pavla II. + Čenstochová, navštívili sme aj Lagiewniky, ďalej to bola Fatima, Lurdy, Svätá Zem, Guadalupe. Popri týchto väčších, viac viditeľných aktivitách prebieha ten denný, „všedný“ život, dennodenné úsilie o rast Božieho kráľovstva v jednotlivcoch, rodinách, spoločenstvách, farnostiach. Som vďačný za každého aktívneho kňaza, za každého laika, spoločenstvo, ktoré sa angažuje, na ktorých sa môže kňaz spoľahnúť a ktorí sú ochotní pomáhať mu.
Osobitne ďakujem všetkých, ktorí podporujú vytváranie jednoty a spoločenstva diecézy. Hoci diecéza je zverená biskupovi, ako pastierovi, vieme, že ani jeden pastier aj v tom bežnom zmysle výrazov – pastier a ovečky - by sa nemohol účinne strať o dobro svojho stáda, brániť ho pred vlkmi, vodiť ho na dobré pašienky, keby ovce nepočúvali jeho hlas. Pastier v duchovnom slova zmysle má tiež hlas. Dobrý pastier – kňaz, biskup svoj hlas používa ako nástroj, cez ktorý chce so svojím ľudom komunikovať sám Boh. Je dobrým pastierom vtedy, ak tlmočí Božie slová. Ovečky, ak nechcú počúvať hlas svojho pastiera a idú si za svojím, škodia sami sebe, vystavujú sa nebezpečenstvu, ale zároveň škodia aj spoločenstvu a oslabujú ho. Opäť ma oslovilo, čo povedal pri prvom príhovore, hneď po zvolení Svätý Otec Lev XIV., keď citoval sv. Augustína a v jednote s ním si dovolím vyjadriť vo svojej službe Rožňavskej diecéze to isté: „S vami som kresťan, pre vás som biskup.“ A dodal: „V tomto duchu môžeme všetci kráčať spolu do vlasti, ktorú nám Boh pripravil.“ Keď sa toto darí, je to najväčšia radosť, ktorú môžem zažívať. Ak sa tomu škodí a toto kráčanie keď sa rôznymi spôsobmi marí, to je pre mňa najväčšia bolesť.
Rok 2025 je pravdaže aj v našej diecéze slávený ako jubilejný rok. Opäť rád vyslovím vďaku kňazom, ktorí ochotne prijali na seba zverené úlohy a aktívne spolupracujú, aj so svojimi veriacimi pri aktivitách jubilejného roka. V diecéze prebehli už viaceré púte a slávenia. Začalo to stretnutím zasvätených na Osuší, spoločnú púť do jubilejného chrámu v Cinobani sme mali s učiteľmi a katechétmi, počas Veľkonočného trojdnia mali kňazi osobnú vigíliu kňaza za svoje povolanie, na Veľký piatok sme v každej farnosti počas obradov vykonali kajúci úkon pred odhaleným krížom. Tento úkon považujem za veľmi dôležitý, lebo pred tvárou Pána sme vyznali svoje previnenia a nielen svoje, ale previnenia predchádzajúcich generácií a odprosovali sme Pána.
Mám radosť aj z diecéznej púte do Ríma (1. – 7. mája) a z Dňa diecézy v Rožňave 17. mája, ktorý je zvlášť púťou rodín a mládeže, ale aj každého jedného brata, sestry našej diecézy. Potom nasledujú ďalšie aktivity podľa nášho diecézneho jubilejného kalendára. Úprimne ďakujem Pánovi za všetko, čo mi dal počas týchto 10 rokov mojej služby v Rožňavskej diecéze. Za všetko, čo sa s jeho pomocou a požehnaním podarilo, aj za všetky ťažkosti, ktorých nebolo málo. Ďakujem opakovane za všetkých, ktorým záleží na Božom kráľovstve a hoci na záver, ale nie na poslednom mieste za všetkých vzácnych chorých, trpiacich, ktorí sa modlia, obetujú svoje ťažkosti, utrpenia a tak podporujú pastoračné aktivity. Nech je všetkým dobrodincom odmenou sám Pán.
Zdroj: Rožňavská diecéza
