Bratislava 15. mája (TK KBS) Svätá Žofia z Ríma patrí medzi starokresťanské mučenice, ktoré zomreli počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána okolo roku 304.

Podľa tradície bola mladou ženou pochovanou na Cintoríne sv. Gordiána a Epimacha v Ríme. V roku 778 boli jej pozostatky prenesené do kláštora v Alsasku a neskôr uložené do hlavného oltára kostola sv. Martina ai Monti v Ríme.

Hoci o jej živote nemáme veľa hodnoverných správ, jej úcta sa rozšírila do viacerých krajín Európy.

Symboly a patróna proti mrazom

Sv. Žofia sa zobrazuje s atribútmi mučeníctva – palmou, knihou, mečom a korytom. Často býva znázorňovaná spolu so svojimi dcérami – sv. Vierou, Nádejou a Láskou.

V ľudovej tradícii je známa ako „chladná Žofia“ a považuje sa za ochrannú patrónku proti neskorým jarným mrazom, ktoré môžu ohroziť úrodu. Práve po jej sviatku (15. mája) sa podľa zvykov začínajú vysádzať priesady do zeme.

Uctievanie a odkaz

Žofia je zvlášť uctievaná v južnom Nemecku, kde má významné miesto v ľudovej zbožnosti. S jej menom je spojený aj úhorník liečivý (Sisymbrium sophia), ktorému ľud pripisoval ochranné účinky.

Jej vyobrazenia nájdeme na ikonách východnej Cirkvi a medzi najvzácnejšie patrí gotická socha z 15. storočia v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Meno Žofia pochádza z gréčtiny a znamená „múdrosť“.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené