Vatikán 13. mája (TK KBS) Francúzska rehoľníčka z Kongregácie Dcér Márie Pomocnice kresťanov, sestra Yvonne Reungoatová, je jednou z troch žien pracujúcich v Dikastériu pre biskupov, ktorého prefektom bol kardinál Robert Prevost – dnes pápež Lev XIV. „Ohromila ma jeho schopnosť počúvať a jeho pokoj pri rozhodovaní,“ hovorí sestra Reungoatová.

Vo štvrtok 8. mája sa jej nepodarilo dostať na Námestie svätého Petra, aby sa stretla s novým pápežom. Sestra Yvonne Reungoatová bola zastavená niekoľko metrov od kolonády a z mobilného telefónu sa dozvedela, kto je 267. pápež Univerzálnej cirkvi – kardinál Robert Francis Prevost, doterajší prefekt Dikastéria pre biskupov, ktorého je členkou.

„Kolovalo veľa mien, ale ja som myslela na kardinála Prevosta. Toto rozhodnutie ma veľmi dojalo,“ povedala sestra Yvonne vatikánskym médiám a vyjadrila veľkú radosť zo zvolenia svojho bývalého prefekta za pápeža. Hovorí o jeho štýle riadenia – jednoduchom a kolegiálnom – a zdôrazňuje dôveru v silu nového Petrovho nástupcu.

Sestra Yvonne, aké boli vaše pocity, keď sa objavila tvár novozvoleného pápeža?

Veľká radosť. Trochu ho poznám; v posledných rokoch sme spolupracovali, keď bol prefektom Dikastéria pre biskupov. Nebol mi cudzí. Potom som pocítila veľkú radosť, pretože som cítila, ako Duch Svätý vedie svoju Cirkev. Dodalo mi to veľa dôvery a nádeje do budúcnosti. Emócie boli naozaj veľmi silné.

Ako sa ako prefekt snažil formovať tvár univerzálnej Cirkvi v posledných dvoch rokoch, najmä pri výbere budúcich biskupov?

Ako prefekt dikastéria kardinál Prevost prejavoval jednoduchosť a otvorenosť. Veľkú pozornosť venoval tomu, aby profil kandidátov na biskupov zodpovedal línii pápeža Františka – aby vo svojich diecézach prijali evanjeliový štýl, ktorý presadzoval samotný pápež. Napríklad, aby boli skutočnými pastiermi ľudu, schopnými žiť v blízkosti kňazov a veriacich, preukazujúcimi dobrú kvalitu vzťahov, ako aj schopnosť rozlišovania, otvorenosť – najmä voči ekumenickému a medzináboženskému dialógu – a schopnosť robiť rozhodnutia a dávať smerovanie. Tieto kritériá boli zohľadňované pri rozlišovaní nových biskupov, pričom sa brala do úvahy realita každej diecézy a výzvy, ktorým čelí. Kardinál Prevost, dnes pápež Lev XIV., to všetko prežíval s veľkou schopnosťou počúvať a s túžbou pochopiť skutočnosti do hĺbky, aby vedel jasne vysvetliť, čo bolo potrebné – napríklad riziká spojené s otázkami zneužívania alebo morálky. Všimla som si hlbokú jemnosť, ale aj zmysel pre zodpovednosť v prístupe k týmto témam.

Medzi témy, ktoré sú blízke srdcu nového pápeža, patrí aj synodálna Cirkev...

Je dôležité, aby ovocie synody mohlo skutočne vyklíčiť, rozvíjať sa a byť v Cirkvi prežívané. A pápež Lev, ktorý sa priamo zúčastnil oboch synodálnych zhromaždení, od samého začiatku svojho prvého prejavu vyjadril presvedčenie o dôležitosti tejto cesty obnovy pre Cirkev.

Ako žena, ktorá pracovala so súčasným pápežom v Dikastériu pre biskupov, čo môžete povedať o úlohe žien v Cirkvi vedenou pápežom Levom XIV.?

Osobne som zažila historický okamih, keď boli po prvýkrát do dikastéria pre biskupov vymenované tri ženy. Vtedy bol jedným z členov. A keď sa stal prefektom, mohla som veľmi konkrétne zažiť jeho otvorenosť, spoluprácu, dôveru a ocenenie zodpovednosti žien v Cirkvi a ich prínosu.

Chcela by som tiež spomenúť jeho záväzok k mieru, čo je nesmierne dôležité. V posledných dňoch ma zaujalo, ako svet sledoval život Cirkvi – na jednej strane zdieľal bolesť zo smrti pápeža Františka a modlil sa počas jeho choroby, na druhej strane očakával nového pápeža a úprimne ho vítal. To ukazuje, že svet má od Cirkvi určité očakávania.

Samozrejme, Lev XIV. nie je sám. Je pastierom, ktorý určuje smer, ale za ním a s ním musí celá Cirkev cítiť túto zodpovednosť.

Zdroj: E-kai, redakčne upravené