Vatikán 12. mája (TK KBS) Nielen Lev XIV. začal svoj pontifikát púťou do mariánskeho sanktuária. Podobne urobili aj jeho predchodcovia, napríklad sv. Ján Pavol II. a František, ktorí po zvolení navštívili im blízke mariánske pútnické miesta.
Sanktuárium Matky Božej Milostivej na Mentorelli, ktoré sa nachádza v Prenestínskych horách asi 50 km od Ríma, poznal budúci poľský pápež už od Druhého vatikánskeho koncilu. Pred zvolením ho navštívil až tridsaťkrát a 13. deň svojho pontifikátu, 28. októbra 1978, tam prišiel na svoju prvú púť mimo Ríma, aby zveril svoje Petrovo poslanie Márii. „Chcel som prísť sem, do týchto hôr, aby som spieval ,Magnificat‘, kráčajúc v šľapajach Márie,“ povedal v príhovore, ktorý sa stal jedným z programových vyjadrení jeho pontifikátu – zdôrazňujúc modlitbu ako prvú úlohu Petrovho nástupcu.
Počas svojho pontifikátu sa Ján Pavol II. na Mentorellu vrátil ešte osemkrát, hoci len prvá návšteva bola oficiálna. Kňazi Zmŕtvychvstania, ktorí sa o svätyňu starajú, dodnes uchovávajú izbu, kde pápež odpočíval po túrach v okolí. „Je to miesto, kde sa človek obzvlášť otvára Bohu – ďaleko od všetkého, a predsa blízko prírode – kde možno dôverne hovoriť s Bohom. V hĺbke srdca človek pocíti svoje osobné povolanie,“ povedal o tomto mieste.
Pod ochranou „rímskej“ Márie
Pápež František sa už deň po svojom zvolení vydal do Baziliky Santa Maria Maggiore, aby sa modlil pred ikonou Salus Populi Romani – Ochrany rímskeho ľudu. Práve pred touto ikonou začínal aj končil každú apoštolskú cestu a navštevoval ju v osobitných okamihoch – napríklad počas pandémie, keď tam šiel osamote prosiť o záchranu pre svet.
Kardinál Stanisław Ryłko v rozhovore pre vatikánske médiá spomenul, že František sa k tejto ikone modlil pri každej návšteve Ríma už pred svojím zvolením. Počas pontifikátu ju navštívil viac ako 100-krát a ako výraz svojho hlbokého zverenia sa rozhodol po smrti odpočívať práve neďaleko – v hrobe, ktorý sa nachádza vedľa Pavlínskej kaplnky, kde je vystavená táto zázračná ikona.
Zverenie sa Matke dobrej rady
Aj pápež Lev XIV. začal svoj pontifikát zverením sa pod Máriinu ochranu. Dva dni po zvolení, 10. mája, putoval do augustiniánskeho sanktuária Matky dobrej rady v Genazzane neďaleko Ríma, aby zveril svoje Petrovo poslanie Márii. Táto mariánska invokácia je mu obzvlášť blízka – je patrónkou jeho rodnej provincie Rádu sv. Augustína v Chicagu. Do liturgie ju zaradil jeho menovec, pápež Lev XIII.
Sanktuárium navštívil aj v minulosti, napríklad po zvolení za generálneho predstaveného rehole. Dôvera v Máriu, ktorú zdôraznil počas svojej prvej pápežskej púte, je prepojená s mnohými mariánskymi symbolmi jeho duchovnej cesty: biskupské svätenie prijal na sviatok Panny Márie Guadalupskej a pápežom bol zvolený 8. mája – v deň, keď si Cirkev pripomína Pannu Máriu z Pompejí, Kráľovnú svätého ruženca.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia, redakčne upravené
