Vatikán 10. mája (VaticanNews) V pektorálnom kríži, ktorý mal pápež Lev XIV. na sebe v deň svojej voľby 8. mája, je ukrytý skutočný program biskupskej svätosti. Úlomky kostí, ktoré kríž obsahuje, patria svedkom svätosti spätým s rehoľou augustiniánov, ktorí stelesňujú vernosť, reformu, službu a mučeníctvo.

V strede kríža sa nachádza relikvia svätého Augustína, veľkého učiteľa Cirkvi, ktorý ukazuje cestu vnútorného života ako spôsob stretnutia s Bohom a učí chápať Božie slovo prostredníctvom viery a rozumu, aby sme ho mohli ďalej odovzdávať. Pektorálny kríž, ktorý mal Lev XIV. na sebe v deň svojej voľby 8. mája, keď sa prvýkrát ukázal svetu z centrálnej lodžie Baziliky svätého Petra, v sebe nesie hlboké posolstvo. Okrem úlomku kostí biskupa z Hippo, duchovného otca Rehole svätého Augustína, ktorý svojou Regulou a spismi inšpiroval bratov, mníšky, rehoľné sestry i laikov k nasledovaniu evanjelia ako budovateľov spoločenstva a podporovateľov spoločného dobra, kríž obsahuje aj ďalšie štyri relikvie: svätej Moniky v hornej časti, svätého Tomáša z Villanovy v ľavom ramene, blahoslaveného Anzelma Polanca v pravom ramene a ctihodného Giuseppeho Bartolomea Menochia v spodnej časti.

Dar generálnej kúrie augustiniánov

Relikvie vybral postulátor generálneho predstaveného augustiniánov páter Josef Sciberras ako dar, ktorý chcela kúria venovať spolubratovi Robertovi Prevostovi pri príležitosti jeho kreovania za kardinála 30. septembra 2023. Ide o postavy svätosti späté s augustiniánskou rodinou, ktoré stelesňujú vernosť, reformu, službu a mučeníctvo. Páter Sciberras, ktorý pre vatikánske médiá neskrýval radosť z voľby nového pápeža, spomína, že vtedajší kardinál Prevost bol „dojatý“, keď mu pektorálny kríž počas oslavy v refektári Medzinárodného kolégia svätej Moniky odovzdali – vedomý si toho, že na prsiach bude nosiť relikvie svätého Augustína a jeho matky Moniky. „V utorok, deň pred konkláve, som mu poslal odkaz, v ktorom som mu odporučil, aby si vzal kríž, ktorý sme mu darovali, aby mal ochranu svätcov Augustína a Moniky – zveril sa páter Sciberras. – Neviem, či ho poslúchol kvôli môjmu odporúčaniu, ale keď som ho videl, že si ho zvolil na prísahu a mal ho na sebe aj pri prvom ukázaní sa z baziliky, uprednostniac ho pred inými, ktoré si mohol vybrať, veľmi ma to potešilo.“

Augustín a Monika

Úlomok kostí biskupa z Hippa v pektorálnom kríži Leva XIV. pripomína rehoľu svätého Augustína, ktorú založila Apoštolská stolica v roku 1244. Tá postupne prijala jeho ideál života a počas storočí priniesla ovocie svätosti prostredníctvom spoločného života, intenzívnej apoštolskej činnosti, štúdia a hlbokej duchovnosti, vysvetľuje páter Sciberras. Relikvia svätej Moniky je zároveň znakom spätosti Augustína s jeho matkou – silnou a vytrvalou ženou, ktorá si vyprosila obrátenie svojho syna slzami a neúnavnou modlitbou. Vo Vyznaniach ju Augustín oslavuje ako nositeľku Božích darov. Osobitne jej bol oddaný pápež František, ktorý často navštevoval jej hrob v Bazilike svätého Augustína na Campo Marzio v Ríme, a to ešte ako kardinál aj ako pápež. V spiritualite rehole augustiniánov je postava Moniky neoddeliteľná od skúsenosti obrátenia a zasvätenia jej syna.

Tomáš z Villanovy

Svätý Tomáš z Villanovy, arcibiskup Valencie zo 16. storočia, bol reformátorom rehoľného života. Je vzorom pastiera, ktorý „páchne po ovciach“, ako rád hovorieval pápež František, poznamenáva páter Sciberras. Venoval veľkú pozornosť chudobným a podporoval misie v Novom svete. Ako veľký teológ založil v roku 1550 vo Valencii seminár – ešte predtým, než Tridentský koncil nariadil povinnú formáciu kňazov.

Anzelmo Polanco

Blahoslavený Anzelmo Polanco, biskup z Teruelu a mučeník náboženského prenasledovania v Španielsku (1936 – 1939), je pastier, ktorý dal svoj život za zverené duše. „Kým zostane aspoň jeden z mojej diecézy, ostávam,“ hovorieval. Verný ostal svojmu ľudu aj pápežovi a bol zastrelený pre svoju vieru a silu evanjeliového svedectva.

Bartolomeo Menochio

Ctihodný Giuseppe Bartolomeo Menochio, biskup z Porfiria a prefekt Apoštolskej sakrárie, pápežský sakristián od roku 1800, s odvahou slúžil Cirkvi počas napoleonskej búrky, zostal pevný vo viere a verný pápežovi aj v najťažších chvíľach. Zomrel v povesti svätosti 25. marca 1823. V roku 1991 Ján Pavol II. uznal hrdinskosť jeho čností. Je vzorom starostlivého pastiera – jediným biskupom, ktorý odmietol zložiť prísahu vernosti Napoleonovi a celkom sa obetoval pre rímsky ľud.

Vyznanie viery a pastoračný kompas

Relikvie svätcov Augustína, Moniky, Tomáša z Villanovy, blahoslaveného Polanca a ctihodného Menochia boli uchovávané v lipsanotéke (v archíve relikvií) augustiniánov. Páter Sciberras ich zveril Antoninovi Cottonemu, aby ich vložil do pektorálneho kríža, ktorý bol potom darovaný spolubratovi – dnes už pápežovi. „Nejde o jednoduchú ozdobu,“ zdôrazňuje, „ale o viditeľné vyznanie viery a skutočný pastoračný kompas. Relikvie v ňom pripomínajú postavy svätosti späté s Rehoľou svätého Augustína, ktoré stelesňujú vernosť, reformu, službu a mučeníctvo – všetky prvky, ktoré osvetľujú a podopierajú službu nového pápeža.“

Preklad Martin Jarábek